nie je veľa vedcov, ktorých práca by tak významne a zároveň tak rýchlo zmenila svet, ako je to v prípade J. Roberta Oppenheimera. Pod jeho dohľadom bola v rámci notoricky známeho projektu Manhattan vyvinutá a skonštruovaná prvá atómová zbraň, ktorú úspešne otestovali 16. júla 1945 na púšti v Novom Mexiku. O pár týždňov neskôr, 6. a 9. augusta, už ľahli popolom japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Oppenheimer bol označovaný za „otca atómovej bomby“, stal sa celebritou, hrdinom Spojených štátov, ktorý pomohol urýchliť koniec vojny. Nikdy sa však nezbavil pocitu viny za to, čo jeho výtvor spôsobil a čo ešte môže spôsobiť v budúcnosti. Vedel, že ľudstvu dal do rúk nástroj, ktorým by sa mohlo samo zničiť. A nebol si istý, či je na to pripravené.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.