tak ako dva predošlé, aj jej najnovší film rieši stret prirodzeného a artificiálneho. Autorka v ňom vyjadruje obavy z (najmä) digitálne deformovanej budúcnosti, ktorej zárodky sú pozorovateľné už dnes. Premýšľa nad potenciálom umelej inteligencie, bitcoinu a blockchainu, no do celku umne zapracováva aj, na prvý pohľad možno nesúvisiace, ekologické a politické témy. V nadväznosti na to používa pojem eremocén, čiže dobu osamelosti, nahrádzajúcu antropocén, ktorá bude „poznačená existenčnou a materiálnou izoláciou v dôsledku vyhynutia mnohých foriem života.“

Stret dvoch sfér nápadito prenáša aj do formálnych riešení. Vizuál je tvorený kombináciou záznamov virtuálneho priestoru a analógových záberov okolitého sveta. Kým prvý typ materiálu predstavuje interakciu s technologickými vymoženosťami, druhý vystupuje vo funkcii prezervácie „digitálne nepoškvrnených“ fragmentov súčasnosti pred ich definitívnym vytratením sa. Motív kreatívne prepája aj s auditívnou zložkou, využíva nediegetických rozprávačov, ktorých hlasy pochádzajú ako z ľudských, tak aj umelo vytvorených zdrojov. 

„Poznámky z Eremocénu sú mimoriadne dielo, ktorému by sme v kontexte súčasnej slovenskej dokumentaristiky len ťažko hľadali konkurenta. “

Snímka nemá typickú naratívnu štruktúru, je skôr zoskupením úvah a myšlienok prevedených do obrazovej podoby. Čakányová uvažuje výnimočným spôsobom a aj tomu najnáhodnejšiemu dokumentárnemu výjavu dokáže prostredníctvom slovných titulkov či audiokomentára dodať nový, nečakaný význam a prepojiť ho s centrálnou ideou. Zmysel jednotlivých audiovizuálnych informácií navyše často odhaľuje postupne, čím vytvára priestor pre určitú divácku zvedavosť a predstavuje nové uhly pohľadu. 

Napriek tomu, že sú Poznámky z Eremocénu primárne projekciou osobných pocitov a postojov režisérky, vďaka ich premyslenej kontextualizácii sa týkajú každého z nás. Je to mimoriadne dielo, ktorému by sme v kontexte súčasnej slovenskej dokumentaristiky len ťažko hľadali konkurenta. Vďaka svojim experimentálnym polohám je pre diváka uprednostňujúceho konvenčnejšiu tvorbu možno zložitejším sústom, no intelektuálne podnety, pocitová kombinácia úžasu a zdesenia a fascinujúce výjavy, ktoré ponúka, stoja za zhliadnutie.

Recenzia bola uverejnená na základe spolupráce s Katedrou filmových štúdií na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.