komenský sa narodil v roku 1592 na juhovýchode Moravy a ako 78-ročný zomrel v roku 1670 v nizozemskom Amsterdame. Okrem toho, že o ňom hovoríme ako o mysliteľovi, filozofovi a reformátorovi pedagogiky, bol tiež posledným biskupom českej protestantskej cirkvi Jednota bratská.

O ňom a jeho diele musíme premýšľať ako o človeku, ktorý žil a tvoril v extrémne krízových časoch. Počas tridsaťročnej vojny ušiel pred habsburskou protireformáciou v 1628 do poľského exilu, tam o rok neskôr publikoval jedno zo svojich najslávnejších diel – Janua linguarum reserata, v preklade Brána jazykov otvorená.

tri zásadné krízy doby

Ak dnes na Slovensku žijeme v polarizovanej spoločnosti, ktorá sa nakláňa čím viac k extrémnym riešeniam a prehlbujú sa v nej zákopové kultúrne vojny, Komenský nám môže byť brilantným vzorom nielen snahy, ale aj realizácie kultúrneho dialógu prostredníctvom univerzálneho vzdelávania a pansofizmu, ku ktorým sa o chvíľu dostaneme.

Dalo by sa povedať, že Komenský žil počas troch kríz súčasne. Prvá je kríza náboženská, v ktorej proti sebe nestoja len katolicizmus a protestantizmus, ale aj jednotlivé protestantské cirkvi sú v zásadnom teologickom nesúhlase – a katolícka protireformácia je ďalším sprievodným javom týchto konfliktov.

Druhá je kríza politická, kríza vojen. Nejde len o tridsaťročnú vojnu.