Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Novinka od Saténových rúk

.peter Bálik .kultúra .hudba

Keď si chcete vypočuť dobrý pupkatý rokenrol, mali by ste zájsť na koncert skupiny Saténové ruky. Bratislavská štvorica vydala minulý týždeň nový album Lom.

Novinka od Saténových rúk Soňa Maletz Skupina Saténové ruky: Jožo Lipa, Kasko, Braňo Bezák a Vlado Janček.

rokenrol začínajú hrať mladí ľudia plní života, no vy ste založili kapelu v strednom veku, v podstate tridsať minút po dvanástej, a zažívate úspech. To je vlastne úkaz, ktorý nemá na Slovensku obdobu.

Braňo: Povedz rovno na sklonku života! (smiech).

Kasko: Ale áno, ja to vidím ako životný reštart. Všetko sa to začalo nie až tak náhodným stretnutím mňa, Vlada a Braňa. Predtým som žil inde, v mojom živote sa udiali isté veci. Rozviedol som sa a začal nový život. S Braňom som sa poznal z 90. rokov, ale len zbežne. Stretli sme sa v Nu Spirit Bare, kde som robil dramaturga a chodil tam aj Vlado s Braňom.

dobre, ale v tom čase ste mali všetci rodiny a svoju prácu. Ako ťažké bolo pre vás sa utrhnúť a chodiť skúšať?

Vlado: Pre Kaska to bol reštart, pre mňa s Braňom začiatok, lebo my sme dovtedy v žiadnych kapelách nehrali. Ja som hral trochu v jednej trnavskej skupine na saxofóne.

Braňo: Ty vieš hrať na saxofóne? (smiech).

Vlado: Neviem, ale hral som! (smiech). Potom som si kúpil elektrickú gitaru pre zábavu, ale netrúfol som si vystúpiť na verejnosti, a už vôbec nie spievať, no s Braňom sme mali taký recesistický projekt. Volal sa Príbor. Vznikol na rodinnej dovolenke v Hodruši-Hámroch. Po večeroch sme hrávali v penzióne, našťastie, nikoho sme nerušili. Nacvičili sme zopár „haluzných“  pesničiek a na Silvestra sme pre kamarátov odohrali dvadsaťminútový program. To bol impulz, prečo sme sa s Kaskom neskôr začali baviť o skupine. Od začiatku to bola voľnočasová aktivita. Boli sme traja, bicie nám robil automat. Nemali sme žiadne plány, hovorili sme si, veď to o chvíľu skončí. Kasko nás dotlačil, aby sme začali spievať. My, že prečo, ale neskôr sme sa s tým zmierili.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite