Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Cirkev, prijmi šestonedieľku. Aký to bol obrad, aký bol jeho príbeh v životoch žien?

.hana Chorvátová .kultúra .história

V článku o premene postavenia pôrodných babíc a zániku ich profesie bol spomenutý obrad: takzvaný cirkevný úvod šestonedieľky, ktorý absolvovala žena po narodení dieťaťa. V súčasnosti by ste ho hľadali v katolíckej liturgii či protestantských liturgiách márne.

Cirkev, prijmi šestonedieľku. Aký to bol obrad, aký bol jeho príbeh v životoch žien? ITV/PROFIMEDIA Očisťovanie šestonedieľky v britskom seriáli Viktória. Kráľovná po prvom pôrode kľačí pred arcibis - kupom, ktorý celebruje obrad cirkevného úvodu.

obrad sa po druhom vatikánskom koncile (1962–1965) výrazne pretransformoval do novej podoby. Dnes je už takmer nepoznaný. Vytratil sa aj z ľudovej tradície, v ktorej zohrával tiež veľmi výraznú ochrannú úlohu. V zásadne zmenenej podobe sa stal súčasťou krstu dieťaťa a je zaznamenávaný ako žehnanie matky.

obrad, ktorý takmer zanikol

Aký to bol obrad, aký bol jeho príbeh v dejinách a najmä v životoch žien?  Ako sa stalo, že po druhom vatikánskom koncile sa vymazal tak rýchlo z pamäti ľudí? Čo všetko sa v ňom navrstvilo? História obradu ponúka výbornú príležitosť sledovať premenu nazerania na ženu u cirkevných predstaviteľov. Zároveň je možné pozorovať, ako cirkev bola a (azda stále je) prístupná k zmenám pod vplyvom premien spoločnosti. 

Obrad bol zobrazený v seriáli o kráľovnej Viktórii. Kráľovná po narodení prvého dieťaťa musela na pokyn matky zájsť do kostola pokľaknúť pred kňazom, ktorý celebroval daný obrad. Mladú kráľovnú nechali tvorcovia seriálu reagovať na obrad odmietavo a podráždene, približne so slovami: „Veď som nič neurobila, len som porodila dieťa.“ V danej scéne sa odrážala nechuť k starobylému obradu. Práve v 19. storočí začal strácať obrad na význame a pretransformoval sa postupne na obrad žehnanie matky a vďakyvzdanie.

Česká historička Michaela Vlčková sa sústredila vo svojich prácach a najmä knihe Žehnání matky (Praha 2015) na dejiny a premeny tohto pozoruhodného obradu. Priniesla zaujímavé poznatky, ktoré by nemali zostať len v akademickej sfére. Rozširujú totiž obzor o kultúrnych dejinách týkajúcich sa ženských otázok.

očista verzus pokánie

Korene obradu sa dajú nájsť v Starom zákone, ale nedá sa vnímať ako automatické prenesenie starozákonných rituálov do kresťanskej liturgie. V Starom zákone je obrad „očisťovania“ žien popísaný v knihe Levitikus 12: podrobné pokyny, ktoré majú byť vykonané u žien, ktoré porodia dieťa. Je zaujímavé, že pri narodení syna sa žena očisťovala 40 dní, pri narodení dcéry to bol dvojnásobok. Obrad je ukončený zmierením prostredníctvom kňaza, ktorý obetuje hrdličku alebo holúbka Pánovi a táto obeta sa vnímala ako poďakovanie za dieťa. Na starozákonný rituál sa nepozeralo ako na nápravu mravného priestupku ženy, ale len ako na obrad po biologickom očistení. No prví kresťanskí myslitelia pohľad na očisťovanie radikálne zmenili. Výrazný obrat nastúpil i v nazeraní na manželstvo a plodenie detí. V židovskom myslení je plodenie a rodenie potomkov naplnením Božieho prikázania. Rané kresťanstvo pohľad na manželstvo i plodenie detí zásadne zmenilo.

Prvé storočia kresťanstva sprevádza ideál zdržanlivosti a panenskej čistoty. Manželstvo je na príťaž.

Prvé storočia kresťanstva sprevádza ideál zdržanlivosti a panenskej čistoty. Manželstvo je skôr na príťaž. Až na prelome 12. a 13. storočia sa dostane manželstvo medzi sviatosti. V časoch svätého Augustína plodenie detí a materstvo nie je cenené. Augustín tvrdil, že nastal čas zanechať objímanie a plodenie potomkov už nie je povinnosťou a znamením Božieho požehnania ako v Starom zákone. V Novom zákone sa ideálom stáva celibát. Zvrat v pohľade na manželstvo a plodenie detí ovplyvnil i chápanie obradu očisťovania šestonedieľky po pôrode. Očisťovanie sa neuskutočňuje len z biologických príčin krvácania po pôrode, ale žena musí podstúpiť očistenie aj z dôvodu „morálneho zlyhania“, keď počala dieťa.

nasledovanie Panny Márie

Michaela Vlčková konštatuje, že nie je známe, ako presne sa obrad očisťovania rodičiek dostal do raného kresťanstva. Prvýkrát sa zmieňuje až niekedy v polovici 4. storočia v Hyppolytových kánonoch z Egypta. Autorka predpokladá, že počas prvých storočí sa prví kresťania mohli stretnúť so zmenenou podobou obradu žien po pôrode. Po zborení chrámu sa už nenosila obeta ako poďakovanie za dieťa, ale robilo sa očisťovanie v rituálnom kúpeli – v mikve. V Hyppolytovom kánone sa pre rodičky a tiež babice objavuje niekoľko dôležitých nariadení. Najzásadnejším pokynom je obmedzenie prístupu do kostola po pôrode a pokiaľ vstúpia, majú sa modliť len s katechumenmi – ľuďmi, ktorí sa pripravujú na krst. Práve tento zákaz, ktorý sa neobmedzuje len na rodičky, ale platí aj na pôrodné babice, ovplyvnil prítomnosť či neprítomnosť žien na bohoslužbách na celé storočia.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite