vo svojej autobiografii Zaskočený radosťou Lewis napísal: „Myšlienka, že môžu existovať aj iné obývané planéty, mala pre mňa omamné čaro. Jej príťažlivosť sa nedala porovnať so žiadnym z mojich literárnych záujmov.“ Lewisa však znepokojovalo, že v novodobej mytológii populárnej sci-fi tvorby prevládajú „zúfalo nemorálne životné postoje... Dal by sa tento žáner zachrániť?“ 

V prvom diele trilógie sa hlavná postava – profesor Ransom – dostal nedobrovoľne na planétu Malakandra (Mars), na ktorej sa veľký príbeh života už chýli k svojmu záveru. V druhom diele sa Ransom ocitá na planéte Perelandra (Venuša) – kde sa, naopak, stáva svedkom samotných počiatkov inteligentného života. 

Týmto príbehom Lewis skúma lákavú teologickú špekuláciu – mohol by mať krásny a bezhriešny svet iný osud ako naša Zem? Problém totiž je, že tak ako na Malakandre, ani tu nie je Ransom sám. Dostal sa sem aj Nečlovek, ten Krivý – zlý duch, ktorý posadol bezduché telo kolegu Westona. Ransom sa stáva svedkom sofistikovaných útokov Nečloveka na nádhernú a nevinnú Dámu – pred jeho očami sa prehráva hrozivý remake príbehu z pozemského Raja. 

Ransom spal do neskorého rána, a tak mu nebolo zaťažko v noci bdieť. More sa upokojilo, sedel v tme a chrbtom sa opieral o strom. Tí dvaja boli niekde blízko. Podľa dychu usúdil, že Dáma spí, a Nečlovek nepochybne čaká, až Ransom zaspí, aby ju zobudil a pokračoval v pokúšaní. Oveľa naliehavejšie mu opäť prebehlo mysľou: „Takto to ďalej ísť nemôže.“