niekedy na prelome tisícročí som sa dostal k niekoľkým starým skleneným negatívom. Zachovali sa po ľuďoch, ktorých som nepoznal, a nebyť môjho záujmu, pravdepodobne by navždy zmizli. Upútali ma kvalitou a rozmermi, bolo to niečo nevšedné.
Nádhera, na ktorú sa proti svetlu dalo pozerať ako na obraz, a kde človek videl všetky detaily. Ateliérové portréty, skupinové fotografie, krajinky...
Navonok nesúrodá kolekcia od rôznych autorov mala čosi spoločné – všetky boli zo Spiša. Nenašiel som medzi nimi diela významných miestnych fotografov Divalda či Matza (aj keď ktovie?), avšak na jednoduchých priamočiarych záberoch ma vzrušovalo, že som spoznával známe miesta.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.