Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pocta Enniovi Morriconemu: Pastviny hojnosti

.redakcia .kultúra .kultúra

Aranžmán piesne Pastures of plenty (Pastviny hojnosti), ktorú napísal Woody Guthrie, zaujal režiséra Sergia Leoneho natoľko, že sa napokon rozhodol dať talentovanému skladateľovi šancu. Zvyšok sú dejiny filmovej hudby.

Pocta Enniovi Morriconemu: Pastviny hojnosti TIZIANA FABI/AFP/PROFIMEDIA

ennio Morricone (1928 – 2020) zomrel minulý týždeň vo veku 91 rokov. Poctu talianskemu velikánovi vzdávajú štyria slovenskí hudobní a filmoví novinári.

andrej Šuba, hudobný kritik: počujete ústnu harmoniku?

Meno Ennio Morricone som prvýkrát zaregistroval, keď som sa v mladom veku začal intenzívne priateliť s otcovým gramofónom a napriek protestom majiteľa si vytvoril blízky vzťah i s jeho zbierkou platní. Patrila do nej aj nahrávka Tanečného orchestra Československého rozhlasu z roku 1975 s názvom V pravé poledne. 

Medzi populárnymi westernovými melódiami v aranžmánoch Bohuslava „Boba“ Ondráčka (objaviteľ Golden Kids), ktoré Supraphon vyvážal i za hranice všedných dní, sa nachádzala aj trojica melódií z Leoneho filmov Pre hrsť dolárov navyše, Dobrý, zlý a škaredý a Vtedy na západe. Netrvalo dlho, zvuk sa spojil s obrazom, a odvtedy, keď zaznie meno Morricone, mi na pozadí kamennej tváre Clinta Eastwooda okamžite naskakujú motívy a témy, ktoré sa v 60. rokoch zapísali do dejín filmu.

 „Western mi pomohol, pretože minimálne v podobe, ako o ňom uvažoval Leone, sa vyznačoval pikaresknosťou, zveličovaním, sarkazmom, hravosťou a drámou,“ povedal neskôr Morricone, ktorý vyštudoval hru na trúbke a kompozíciu na Národnej akadémii svätej Cecílie v Ríme. Štúdium si dopĺňal hraním v nočných kluboch a aranžovaním populárnej hudby. Jednou z jeho úprav bola aj Guthrieho pieseň Pastures of plenty, ktorá sa v roku 1964 objavila vo filme Pre hrsť dolárov navyše. 

„Z vlaku vystúpil z neho tajomný cudzinec, v ruke má ústnu harmoniku a začína hrať. Počujete?“  

Morricone počas dlhej a plodnej kariéry spolupracoval s režisérmi ako Bertolucci, Pasolini, Petri, Tornatore, ale tiež Joffé (Misia), Almodóvar a Tarantino (Osem hrozných) a zanechal po sebe približne 500 partitúr filmovej hudby (štatistky hovoria o 10 partitúrach za rok s priemerným časom mesiac na skomponovanie hudby k filmu), no komponoval aj hudbu k reklame a seriálom. V knihe Composing for Cinema (2013) priznáva, že si svoj život pôvodne vôbec nespájal s filmovým plátnom a hovorí, že len v piatich percentách bola hudba, ktorú pre film vytvoril, v súlade s jeho vlastnými ašpiráciami. 

Kritici a fanúšikovia sú menej prísni. Morriconeho tvorba je a ešte dlho zostane obdivovaná vďaka originálnemu využívaniu hlukov a ruchov, nástrojových farieb a štýlovému eklekticizmu umožňujúcemu efektívne spojenie symfonickej, populárnej hudby (vrátane rocku), hudobnej moderny a avantgardy s obrazom. „Filmová hudba, ktorú si po odchode z kina nepamätáte, je jednoducho zlá hudba,“ zopakoval vo viacerých rozhovoroch Ennio Morricone. Z ospalej a slnkom rozpálenej stanice kdesi uprostred Divokého západu, kde dovtedy znudene vyčkávala partička zabijakov, sa za škrípania kolies a syčania pary pomaly pohýňa vlak. Vystúpil z neho tajomný cudzinec, v ruke má ústnu harmoniku a začína hrať. Počujete?  

oliver Rehák, redaktor Denníka N: na západe aj na východe

Skladateľov filmovej hudby je veľa, hlavne v Hollywoode, ale ani jeden sa nevyrovná Enniovi Morriconemu.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite