vybrali sme zopár legendárnych albumov, ktoré vznikli týmto spôsobom. Sú za nimi ľudia, ktorí prechádzali životnými krízami a pritom hľadali nový hudobný jazyk alebo im spôsob osamelej tvorby vyhovoval. Pre súčasných hudobníkov to býva o to ľahšie, že dnes má každý z nich k dispozícii počítač a nejaký hudobný program, kde si môže zaznamenať svoje čerstvé nápady, nahrať ich alebo poslať svojim spoluhráčom.
rodinný album
Prvý sólový album Paul McCartneyho bol dlhé roky nemilovaným a prehliadaným dielom. V čase vydania bol v tieni slávnejších a obsahovo hlbších nahrávok jeho exkolegov z The Beatles. Ako roky plynuli, pomaly, ale isto sa stával kultovou nahrávkou a vzorom pre všetkých hudobníkov, ktorí sa rozhodli nahrať album sami priamo vo svojich domovoch. McCartney sa na prelome rokov 1969 a 1970 ocitol na životnej križovatke. The Beatles boli už de facto rozpadnutí a Paul, aby prišiel na iné myšlienky, rozhodol sa, že si bude len tak bezstarostne nahrávať všetky myšlienky, ktoré mu medzičasom zišli na um.
Dni trávil právnymi spormi v kanceláriách Apple, no večer mu všetko vynahradil rodinný kruh v londýnskom byte, kde ho čakala jeho žena Linda s niekoľkomesačným miminom a adoptívnou dcérkou. Ako člen The Beatles mal šťastie aj isté privilégiá: z Abbey Road si mohol zapožičať štvorstopový magnetofón a doma v predsieni si zriadil domáce nahrávacie štúdio. Mal len zopár mikrofónov, bicie a gitarové kombo, no práve medzi topánkami a šatníkom našiel opäť slobodu, ktorá mu v posledných rokoch existencie The Beatles chýbala. Paul bol vždy najmuzikálnejší člen štvorice, aj preto si pri práci na svojom debute mohol nahrať všetko sám – od spevov až po bicie. Na album dal takmer všetko, čo mu napadlo. Inštrumentálky, jednoduché pesničky o láske adresované Linde a deťom, skladby, ktoré mu zostali z čias The Beatles, najmä z dôb Bieleho dvojalbumu, ale aj úplné novinky, ako napríklad nádhernú Maybe I’m Amazed.
Keď začal nahrávať, mnohí si mysleli, že The Beatles sú ešte spolu. Keď ho dokončil, kapela už bola minulosťou. Debut s názvom McCartney (1970) je album, ktorým sa jeho autor musel prehrýzť cez zložité obdobie, no neznie ako nahrávka človeka, ktorý prechádza krízou. Je to rodinný album, ľahký a svieži, presne ako koláž Lindiných fotiek z ich domácnosti alebo tropickej dovolenky s deťmi z obalu albumu, ktorý si vôbec nerobí starosti z toho, čo si o ňom pomyslia jeho kritici. Nesnaží sa o spirituálnu hĺbku ako Harrisonov All Things Must Pass, ani nie je bolestivým výkrikom ako Lennonov Plastic Ono Band, ktoré vyšli presne v tom čase. Prináša úplne novú kvalitu. Jeho domácky zvuk spojený s bezstarostným muzicírovaním sa stal základom všetkých lo-fi albumov alternatívnej scény, ktorá prišla v 80. a 90. rokoch. A Paul sa k tejto metóde neskôr vracal – vezmime si jeho album McCartney II (1980) alebo projekt Fireman – a to obyčajne vtedy, keď tvorca zablúdil a potreboval znovu nájsť sám seba.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.