Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Simon Stålenhag: Moja kniha je autobiografické sci-fi

.anton Vydra .kultúra .literatúra

Švédsky umelec Simon Stålenhag robí veľmi zvláštne knihy. Píše ich aj ilustruje a tie obrázky pôsobia z odstupu takmer ako fotografie. Vo vydavateľstve Lindeni už vyšli príbehy Slučka a Pasáž a pripravuje sa Praživot o prehistorickom svete.

Simon Stålenhag: Moja kniha je autobiografické sci-fi Simon Stålenhag/PASÁŽ/ALBATROS MEDIA Simon Stålenhag: Dve ilus - trácie z knihy Pasáž, tretia je z knihy Slučka, ktorá sa stala predlohou k seriálu Tales from the Loop. Pilotný diel vyšiel teraz tretieho apríla. Švédsky výtvarník, dizajnér a hudobník sa narodil v roku 1984.

vo vašej prvotine Slučka sa mieša sci-fi žáner s fantazijnými detskými spomienkami alebo snami. Čo pre vás znamenajú tieto spomienky alebo fikcie z detstva?

Slučka je moja prvá kniha a je naozaj tak trochu autobiografická. To bolo pre mňa napokon veľmi dôležité aj pri príprave celého tohto projektu. Chcel som, aby išlo jednak o science fiction, jednak o čosi osobné z môjho detstva a spomienok na Švédsko, keď som bol malý. Výsledkom bolo autobiografické sci-fi.

a to detstvo je tam zastúpené skôr ako detský sen, alebo ako detská fikcia?

Sú to predovšetkým moje predstavy, veľmi špecifické predstavy o istých dejinných udalostiach, no zároveň aj pokus pozrieť sa na alternatívne politické dejiny vo Švédsku v období po studenej vojne, ktorá zasiahla celú Európu. Ide o obdobie detstva tých, ktorí sa v tých časoch narodili a vyrastali, hoci niektoré zásadné veci sa odohrali ešte predtým. Napríklad druhá svetová vojna, ktorú sme vo Švédsku prežili trochu inak, než ostatné európske krajiny. To všetko sa podpísalo pod moje príbehy.

ilustrácie vo vašich knihách pôsobia doslova ako fotografie. Ako vznikajú?

Veľkou inšpiráciou je pre mňa švédska krajinomaľba. Vždy som chcel, aby moje obrazy vyzerali tak, ako aj skutočne existujú, a nie ako umenie science fiction. To je môj typický spôsob práce. Keď som kreslil Slučku, chodil som často do prírody, veľa som fotografoval a snažil sa zachytiť špecifické miesta v prostredí, v ktorom som vyrastal. Urobil som stovky fotiek jedného miesta, študoval som detaily a podľa toho som potom vytváral svoje ilustrácie.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite