tvoj film mal vo štvrtok premiéru a už na druhý deň ti volajú zo súdu, aby si ho stiahla. Ako je to možné?
Hľadajú zámienku, ako zakázať môj film. Chcú odviesť pozornosť od toho, o čom je. Namiesto toho sa bude riešiť, že Piussi ukázala nezákonné zábery z pojednávania. Točila som, keď tam boli všetky médiá. Prestala som s tým, keď súd povedal, teraz zložte kamery. Človek sa ráno zobudí a už musí riešiť takéto veci. Ešte ma bolí hlava z toho včerajšieho vína. (Smiech.)
spomínaš súd. Vo filme je scéna, ako si prijala úlohu dôverníčky Mariána Kočnera. Ako sa na to dnes pozeráš?
Keď ideš niečo skúmať, nemôžeš odísť z pojednávacej miestnosti, keď tam príde hlavný svedok Peter Tóth. Rozmýšľala som nad tým, či by som sa prihlásila, keby som žila v tejto bubline na Slovensku. Máme tu zlo a to zlo je Kočner. Každý, kto povie niečo iné, je blázon alebo konšpirátor. Včera sa ma piati novinári pýtali, ako sa cítim ako Kočnerova dôverníčka, a spýtali sa to tónom, akoby som bola jeho bytová dôverníčka. Viete, čo je dôverník v trestnoprávnom spore? Znamená to, že zostanete na pojednávaní, identita, ktorá trvá pár hodín a k ničomu nezaväzuje. Ako sa dá zblížiť s človekom, keď je medzi vami desať policajtov? Možno som sa naňho pozrela a on na mňa. Tak to je to zblíženie, na ktoré sa ma pýtajú. Takto rozmýšľa bulvár. Všimla som si, že aj novinári majú strach z toho, že dostanú nálepku Kočnerovho dôverníka. Dnes mám z toho šikanovanie a neustále to musím vysvetľovať.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.