keď vstúpite do Pálffyho paláca na Panskej ulici v Bratislave, červený koberec vás povedie až k výťahu, ktorého steny tvoria knihy. Okolo takmer trinásť metrov vysokého knižného výťahu sa vinie schodisko až po vrchné poschodie galérie. Chrbátniky kníh (je ich tam naukladaných 17-tisíc) sa postupne menia na akúsi bielu stenu. Stena sa zas zakrátko premení na čosi ako zrkadlo, ktoré odkazuje na niektoré motívy zobrazené na veľkých gobelínoch z rokov 1966 až 1967, čo visia oproti knižnému výťahu. Výťah je dielom Mateja Kréna, gobelíny zas patria jeho otcovi Jurajovi.
texty v pohybe
Inštalácia Mateja Kréna Pasáž z roku 2004, ktorá je stálou expozíciou Pálffyho paláca, je známy výtvor: knihy, zrkadlá a chodníček, ktorý vedie uprostred. Zrkadlá umocňujú efekt nekonečnosti a návštevník nadobúda pocit, že by sa na malom chodníčku najradšej niečoho chytil, pretože výsledný efekt je labilita, akoby stál na tenkej lávke natiahnutej cez priepasť. Na túto inštaláciu nadväzuje aj nová výstava Krénových diel, no tentoraz s novými prvkami.
Okrem výťahu (Semiolift), ktorý je v skutočnosti kabínkou s videoprojekciou starostlivo nafotených kníh, ktoré sa pohýnajú tak, akoby ste stúpali okolo nich, nájdeme na hornom poschodí opäť pasáž, no už výrazne odlišnú od tej pôvodnej. Tento projekt nesie názov Pasáž Mnemocinema. Kým Semiolift tvoria tak reálne knihy, ako aj ich digitalizovaná podoba, v novej pasáži je okolo chodníčka a zrkadiel už len videoprojekcia nafotených kníh. Tie sa pohybujú doprava alebo doľava a ich pohyb sprevádza zvláštny hluk, kontinuálne spojený jednoliaty zvuk regálov v depozitoch knižníc a archívov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.