Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Výstava ukazuje, ako avantgarda reagovala na politické zmeny v strednej Európe 

.anton Vydra .kultúra

V Galérii Mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci práve prebieha výstava Rozlomená doba. Venuje sa výtvarnej tvorbe v rokoch 1908 až 1928. Prečo je dôležitá?

Výstava ukazuje, ako avantgarda reagovala na politické zmeny v strednej Európe  Peter Homola

rok 1917. Nizozemský avantgardný maliar a teoretik umenia Theo van Doesburg v tom čase píše v texte Štýl budúcnosti (vyšiel nedávno v jeho knihe Štvrtý rozmer umenia  – Bratislava: Európa 2019) tieto slová: „Umelec – nezáleží na tom, v ktorej dobe – nie je spokojný so zobrazením a ani s reprodukciou a pokúša sa skutočnosť pretvoriť.“ Obraz je podľa van Doesburga výsledkom umelcových výpožičiek z prírody, od ktorej si vzal tvary, formy a pomery, aby z nich spracoval nový obraz. Tento dobový text by mohol pokojne platiť aj dnes. No v medzivojnovom období platil ešte viac – bol totiž novátorský.

Presne tento pocit môže mať návštevník, ktorý si na prízemí, no najmä na druhom poschodí Mirbachovho paláca prezerá expozíciu venovanú výtvarnej avantgarde v strednej Európe v rokoch 1908 až 1928. Už portréty, ktoré výstavu otvárajú, sú vyjadrením skôr psychických vzruchov či poryvov, než jednoduchého napodobenia portrétovaných postáv. Črtou, ktorá ich vystihuje, je osamelosť, úzkosť zo samoty. 

„Umenie sa nedá zastaviť ani rozlomiť, umenie si tečie dejinami po svojom.“

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite