Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Naše kaštiele sú ako kulisy

.peter Bálik .kultúra .literatúra

Históriou sa pýšime radi. No keď ju máme rovno pod nosom, nesprávame sa k nej práve najlepšie. Svedectvom o stave nášho kultúrneho dedičstva je aj pripravovaná kniha Châteaux po našom od fotografky Jany Šturdíkovej. Autorka v nej poukazuje na nedávnu históriu opustených slovenských kaštieľov.

Naše kaštiele sú ako kulisy JANA ŠTURDÍKOVÁ Vo veľkom kaštieľi v Ožďanoch našli po rokoch opustenú hrobku.

pred dvanástimi rokmi videla Jana Šturdíková fotografiu opusteného kaštieľa v Želiezovciach. Vedľa nej bol honosný článok o Esterháziovcoch, vďaka ktorým pôsobil v kaštieli hudobný skladateľ Franz Schubert či Franz Sacher, ktorý pre nich piekol svoje, čiže Sacherove torty. „Keď som videla tú fotografiu, prišlo mi to vtipné, no zároveň aj smutné. Niečím sa chválime, ale skutočný stav kaštieľa je dôkazom toho, že sa o takú pamiatku nevieme postarať. Vtedy som si povedala, že by to bola skvelá téma,“ hovorí Jana o projekte svojej knihy Châteaux po našom, v ktorej nafotila viac než stovku rozpadajúcich sa slovenských kaštieľov.

Autorka ňou chce upozorniť na problém, ktorý ani roky po revolúcii nevieme vyriešiť. Opustené a zdevastované kaštiele nájdeme po celej krajine a na rôznych miestach. V obciach, mestách a odľahlých mestečkách, opustené v lesoch či rozľahlých parkoch. Ich súčasný stav bije do očí, no málokedy sa nájde niekto, kto by sa pustil do nápravy. Pritom na mnohých miestach sú často jedinými pozostatkami slávnej histórie, ku ktorej sa dnes radi hlásime, hoci v skutočnosti sa jej v každodennej rutine staviame chrbtom. Sme to však my, kto je zodpovedný za stav, v akom sa po nechcenom odchode pôvodných majiteľov z radov maďarských a nemeckých šľachticov či bohatých továrnikov nachádzajú. 

Prvý úder prišiel po prvej svetovej vojne, keď sa rozpadla monarchia. Ďalší úder nasledoval po druhej svetovej vojne. Pôvodní vlastníci, ktorí prežili znárodnenie, prišli definitívne o svoj domov po kolektivizácii v roku 1948. Kaštiele prešli do rúk štátu, mnohé boli upravené pre nové, často nevhodné účely, v dôsledku čoho sa znehodnotili ich interiéry aj exteriéry, no štát sa aspoň ako-tak postaral o ich údržbu. Iné chátrali. Ani po revolúcii sme toho veľa nespravili pre ich záchranu, pričom by si to tieto miesta – kedysi neraz centrá kultúry v regióne – zaslúžili. 

„Čím viac som sa tomu venovala, tým väčšmi som zisťovala, že táto téma je veľmi komplexná. Jednotlivé prípady sú špecifické, no celkové posolstvo je, že všetci hovoríme krásne o renesancii alebo baroku, no na to, čo sa udialo v 20. storočí, až tak radi nespomíname,“ vysvetľuje Jana a dodáva: „To, v akom stave sú naše kaštiele, niečo odzrkadľuje.“

Podľa nej nie je v poriadku, že na Slovensku je kaštieľov tak veľa. V pamiatkovom fonde je ich evidovaných vyše 430. Jana z nich našla takmer 200 opustených alebo chátrajúcich. Nie všetky sú národné kultúrne pamiatky, ale majú svoju hodnotu, minimálne pre lokalitu a ľudí, ktorí tam žijú. Jana začala pracovať na knihe pred piatimi rokmi v rámci štúdia na škole v Opave. Celkovo nafotila 150 objektov, 104 sa nakoniec dostalo do pripravovanej knižky. Na jej vydanie spustila úspešnú crowdfoundingovú zbierku. 

Historický objekt vo Vlkovej darovali jej pôvodní majitelia obci.JANA ŠTURDÍKOVÁHistorický objekt vo Vlkovej darovali jej pôvodní majitelia obci.

Pri fotografovaní sa zamerala na čelný pohľad na kaštieľ. Chcela, aby bolo vidieť zo stavby čo najviac a aby čo najviac vynikla. Vyhľadávala rozptýlené svetlo a zamračené počasie, ktoré korešponduje s havarijným stavom budov. Podľa Jany sa veľa hovorí o kaštieľoch, ale rovnako chátrali aj okolité parky a záhrady. Keď sa zmenil pôvodný účel budovy, zmenilo sa všetko. Z okolia často nezostalo nič a jej vnútro bolo vybielené. „Soňa G. Lutherová v mojej knihe píše, že kaštiele sú ako kulisy. Z budov zostal len vonkajší ‚obal‘, steny, ktoré ju držia pokope. Na nich sa nakoniec zrkadlí to, čím si naša spoločnosť v 20. a 21. storočí prešla. Je to traumatizujúce. Je načase, začať o tom diskutovať,“ dodáva Jana, ktorá pre nás vybrala štyri objekty. A o každom z nich vyrozprávala osobitý príbeh:

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.peter Bálik .kultúra
.diskusia
.neprehliadnite