Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Hollywood v Brne

.juraj Malíček .kultúra .kritika

Film režiséra Juliusa Ševčíka Sklenená izba, podobne, ako Vila Tugendhat, v ktorej sa z veľkej časti film odohráva a ktorej skutočný príbeh mýtizuje, presahuje naše malé domáce česko-slovenské ihrisko.

vila Tugendhat je nádherné miesto, dom navrhnutý vizionárskym nemeckým architektom Ludwigom Miesom van der Rohe, ktorého meno sa stalo súčasťou takého toho všeobecného kultúrneho prehľadu. Film o nej a v nej nakrútil rešpektovaný a mimoriadne vizuálne cítiaci český režisér Julius Ševčík, ktorého predchádzajúce snímky (Masaryk, 2016; Normal, 2009; Restart, 2005) zreteľne naznačujú, že naše ihrisko je mu malé a Sklenená izba už jasne mieri ďalej, vyššie, za naše hranice, pokojne napíšme do globálnej filmovej distribúcie. Preto je film nakrútený v anglickom jazyku, a v kinách sa dá vybrať verzia v originálnom znení s titulkami, alebo s dabingom. Preto v ňom hrajú herci minimálne európskeho formátu. A hlavne, preto z neho  necítiť žiadny komplex malosti alebo lokálnosti, alebo čoho to presne. Rovnako ako ho necítiť z tej vily nad Brnom, čo sa do nej na prehliadku treba objednať aspoň pol roka dopredu.

v detailoch sa skrýva boh

A akoby toho už aj tak nebolo dosť, máme tu ešte román, nebanálny, veľký román britského spisovateľa Simona Mawera, v roku 2009 nominovaný na Man Bookerovu Cenu, román napísaný v angličtine z pozície cudzinca tematizujúceho české, respektíve československé dejiny dvadsiateho storočia prostredníctvom rámcujúceho milostného príbehu, v ktorom zásadnú úlohu plní práve vila Tugendhat, hoci priamo v románe sa toto jej meno ani raz neobjavuje. Fiktívny románový príbeh zasadený do skutočného domu, inšpirovaný jeho pohnutou minulosťou, rozsahom i koncepciou sága, v ktorej sa prostredníctvom malých a vlastne vymyslených rodinných dejín rozpráva o veľkých a vôbec nie vymyslených dejinách. 

Ten román je veľmi dobre napísaný, dobre z hľadiska jazyka, krásne vety, opisy, šťavnaté, plastické, veľmi emocionálne zaťažené, s dôrazom na detaily, v ktorých sa, aspoň podľa citátu pripisovaného práve Miesovi van der Roheovi, skrýva boh. Či boh, neviem, ale krása – a pokojne sa toho slovného spojenia nebojme – umelecká hodnota. Z tohto uhľa pohľadu, je film Juliusa Ševčíka Sklenená izba veľmi presnou adaptáciou románu Simona Mathewa Sklenený pokoj (slovenský preklad by mal vyjsť niekedy v lete). Neporovnávame, nedá sa porovnať, niet kľúča okrem príbehu. Do 100-minútového filmu sa jednoducho 408 strán románu nevojde. Oba zážitky, film i román, sú však veľmi obohacujúce. Umelecky. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite