Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo na srdci, to na rapovom jazyku

.peter Bálik .kultúra .hudba

Spája ich humor, podobný pohľad na svet a teraz aj spoločný album. Slovenskí raperi Branči Kováč a Tono S. prichádzajú s Ultrazvukom. A Branči navyše práve získal Radio_Head Awards za skladbu Slovák.

Čo na srdci, to na rapovom jazyku BORIS NÉMETH

medzi vami je rozdiel pol generácie. Tono, kedy si prvýkrát počul meno Vec alebo jeho skupinu Trosky?

Tono S.: Mohol som mať desať alebo jedenásť rokov. Vtedy som rap až tak nevnímal, no bavilo ma to, lebo to bolo iné než všetko, čo som dovtedy počul. Imponovalo mi, že to nie je vulgárne, ide to do hĺbky a je to premakanejšie ako ostatné slovenské hiphopové nahrávky. Rap som začal počúvať až neskôr. V deviatej triede som napísal prvé texty, ktoré väčšinou zostali v detskej izbe. Nemyslel som si, že sa tým budem živiť, že raz osobne spoznám Brančiho a že s ním budem dokonca robiť. 

branči, kedy si počul meno Tono S.?

Branči: Keď bol v skupine Gramo Rokkaz, ktorí vhupli na scénu ako slovenskí Wu-Tang Clan. Určite som ho nepočul, kým si ešte nehovoril Jašter. Vtedy sa ešte neodlišoval od ostatných raperov. Za tie roky, čo ho poznám, sa vyprofiloval na sólového umelca, ktorý je životaschopný a vie si spraviť sám album. 

podľa mňa sa Tono odlišoval už vtedy. Na rozdiel od jeho kamošov z Gramo Rokkaz, ktorí do toho išli naplno, pôsobil vždy pokojne, civilne a nepoužíval vulgarizmy. To je rarita medzi rapermi, nie?

Branči: Tono, ty si nikdy nepoužíval vulgarizmy?

Tono S.:  Úplne v začiatkoch, keď som si myslel, že to tam patrí. 

Branči: To tam patrí! (Smiech.)

Tono S.: Áno, ale skôr ku mne to nepatrí. 

dobre, ale prečo si si hovoril Jašter?

Tono S.: Som obojživelník. Mám rád vodu. Povedal som si, že sa budem volať Jašter. Tona Suchotu som použil v roku 2007, keď som robil svoju prvú sólovú vec. 

Branči: Prečo práve Tono?

Tono S.: Lebo sa tak volám! (Smiech.)

kedy ste sa dali dohromady?

Branči: Keď som robil turné k albumu Domáce potreby. Zavolali sme Tona, aby nám robil predkapelu. Trávili sme spolu veľa času, vládla dobrá atmosféra, dodávka sa prehýbala smiechom. Ani neviem, kto z nás povedal prvý, že poďme niečo spolu urobiť.

„Neexistuje definícia, čo by mal raper robiť.“

akú úlohu hrá medzi vami vekový rozdiel?

Branči: Tono sa drží štýlu, ja som z toho už vyrástol. Mám rád úlety, na škatuľku menom hip-hop a dodržiavanie nejakého kódexu som sa vykašľal. Okrem toho, Tono je slobodný.

Tono S.: Branči je viac usadený a vyzretý.

Branči: Teraz mi napadá, že na Ultrazvuku nemám jedinú rodinnú tému. 

Lebo si sa asi vybláznil na predošlej platni.

Branči: Tu ma to nejak obišlo. Rodina je spomenutá len v booklete. 

Tono: Ten desaťročný rozdiel je možno len v Brančiho ľudskej vyzretosti. Má väčšiu zodpovednosť. Poznám ľudí v jeho veku, no nedokážem si s nimi tak zasrandovať. 

Branči: Tono ma omladzuje! (Smiech.)

nesmej sa, ale ono to tak je!

Branči: Robím krok k tridsaťročným, Tono k štyridsaťročným. Stretávame sa na polceste. Tento album je návratom k hip-hopu. Som zvedavý, čo naň povieš. Chcel som robiť album so Supom, so Zverkym, no nikdy k tomu nedošlo. To, že sme s Tonom začali, je asi zázrak.

Tono S.: Vďaka Brančimu som šiel do vecí, ktoré by mi nenapadli. Posunulo ma to do inej roviny. 

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite