je tu totiž jeden podstatný rozdiel. Trainspotting blahej pamäti bol o tom, ako sa žije na okraji spoločnosti, času a ako sa uniká pred neúprosnou reťazou príčiny a následku. Ale Totthov debutový román, v ktorom strieka voda, krv a iné telesné tekutiny, je v skutočnosti skôr o dileme, ako žiť šialene po svojom priamo uprostred spoločnosti. Ako extrémne rýchlo dospievať, zároveň zostávať zaseknutý v detskom vnímaní reality, a pritom fungovať priam vzorovo – a plniť dokonca určité očakávania, ktoré sa kladú na mladých. V tom je pravá bizarnosť Totthovho príbehu: keď si uvedomíte, že jeho pubertálni hrdinovia sú vlastne vzorová mládež. Prečo?
Pre toto. Hrdinovia románu Mŕtve body nie sú decká, ktoré by trávili celý deň iba pred displejom, väčším či menším. Nie sú to decká, ktoré by sedeli na zadku, nehýbali sa, priberali z fastfoodu. Nie sú to ani maznáci, ktorých by rodičia vo vatičke chránili pred nástrahami sveta. Nie sú to skleníkové kvetinky, ktoré by si nevedeli nič vybaviť, ktoré by boli nesamostatné, neiniciatívne, bez ochoty riskovať, ako sa často vyčíta ich generácii. No a určite sa o nich nedá povedať, že by prežívali dobrodružstvá len v počítačových hrách.
dospievanie na spíde
Partia okolo rozprávača má pohybu dosť. Venuje sa súťažnému plávaniu, niekto aj vodnému pólu. Chalani (aj baby) z tejto partie majú dokonca istú sebadisciplínu. Chodia pravidelne na tréningy, vstávajú kvôli tomu zavčasu ráno, dokonca ich na tie tréningy ani nevozia rodičia a nie sú takí nesamostatní, aby im niekto musel po tréningu kontrolovať vlasy, či sa dostatočne usušili. Trénujú, vyhrávajú preteky, na plavárni trávia veľkú časť svojho života. Vedia prekonávať svoje hranice. Vzorová mládež, nie?
„Hlavné postavy prežívajú dobrodružstvá na aké sa po rokoch buď spomína, alebo by na ne každý radšej zabudol.“
Akurát že títo týpkovia vedia ešte všeličo iné. Napríklad odkiaľ zohnať trávu, haš, éčko a rozličné iné povzbudzováky či oblbováky, alebo aj strelné zbrane. Vedia sa baviť, vedia hraničnou rýchlosťou šoférovať otcovo auto, a potom vedia, kedy sa majú pred pretekmi detoxikovať, aby výkon neutrpel. Skrátka, vyznajú sa a šialenosti, cez ktoré prechádzajú, by sa dali pokojne zahrnúť pod hlavičku dobrodružstiev – na aké sa po rokoch buď spomína, alebo by na ne každý radšej zabudol.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.