nie sú to ani dva roky, čo Ruben Östlund filmom Štvorec potešil milovníkov umenia, aj tých, ktorých baví nazerať cez plece na fungovanie kultúrnych inštitúcií. Žijú v nich ľudia trochu odstrihnutí od reálu, ale inak ľudia ako iní. A preto síce odsudzujú, ale nechcú byť odsudzovaní. Snímke nechýbalo nič. Mala tému, hrdinu aj istú nedopovedanosť a skvelý vizuál. A získala Zlatú palmu v Cannes. Prináša jej divadelná adaptácia niečo navyše, niečo iné? Pointa prichádza na začiatku. Neprináša.
štvorec divadlo je „len“ Štvorcom filmom
Keď Marián Amsler inscenoval kultovú snímku Fanny a Alexander, prišiel s výraznou interpretáciou, ktorá sa s Bergmannovým filmom letmo pretínala. Bol to však predsa len filmový deduško a inak Amslerov copyright. Tentoraz to celkom nevyšlo. Štvorec v SND je pripravený v divadelných podmienkach, v súčasnom multimediálnom (a veľmi príťažlivom) divadelnom jazyku, je zrejme najmodernejšou inscenáciou prebiehajúcej sezóny. Ale platí, že A sa rovná B, B sa rovná, C a C sa rovná D. Štvorec divadlo je témou, myšlienkami aj posolstvom „len“ Štvorcom filmom.
Amsler s dramaturgičkou Darinou Abrahámovou vychádzali z pôvodného scenára, ktorý je zrejme menej skratkovitý a možno obsahuje viac dialógov. V samotnom výsledku to necítiť. Je to ako sa dívať sa na nezostrihanú verziu filmu odhaľujúcu pointy, o ktoré film (zrejme) nestál. Inscenácia Štvorec nie je žiadna divadelná „konverzačka“, ale koláž obrazov zo života hviezdneho kurátora Fabricea (Alexander Bárta) a jeho galérie. Štyridsiatnik stihol kariéru, deti, rozvod aj luxusné auto a teraz sa začína potácať v medzipriestore. Snaží sa o skutočné umelecké gesto uprostred snobizmom nasiaknutej inštitúcie. Tá sa oháňa veľkými hodnotami, no jej výkonná sila ich až tak nerešpektuje. A pre jej riaditeľku (Jana Oľhová) sú najdôležitejšie tri veci. Dekórum, politická korektnosť a sponzori. Pripravovaná inštalácia s názvom Štvorec je len odrazom tejto „korektnosti“. Bielo vyznačený kvadrát umiestnený kdekoľvek vo verejnom priestore má byť malá utópia – miesto dôvery a starostlivosti, ľudskosti. Malý únik od súčasného odcudzenia, späť k prastarým hodnotám. Naivné umenie demonštrujúce realitu, po ktorej všetci, aspoň oficiálne, veľmi túžime.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.