kým väčšina sveta vníma prvú svetovú vojnu len ako malého súrodenca tej nasledujúcej, Francúzi a Angličania jej priraďujú o čosi väčší význam. Na rozdiel od druhej svetovej vojny, ktorá je pre prvých obrovským zahanbením a pre druhých je jej najoslavovanejším okamihom evakuácia z Dunquerku, v prvej svetovej vojne krvácali milióny ich vojakov štyri dlhé roky na frontoch po celom svete. Storočie od bodky za týmto krvavým príbehom bolo dobrou príležitosťou pripomenúť si na striebornom plátne, ako globálna vojna naozaj vyzerala. A tak novozélandský režisér Peter Jackson natočil dokumentárny „veľkofilm“ Nikdy nezostarnú (They Shall Not Grow Old). Zachytil v ňom život typického vojaka prvej svetovej vojny od jeho naverbovania až po ukončenie vojenských operácií 11. novembra 1918, a to s vierohodnosťou, akú sme pri podobných historických projektoch už dlho nemali možnosť nikde vidieť.
Film tvoria dobové a dosiaľ nepublikované zábery, ktoré sprevádza spomínanie bývalých vojakov na každodenný život počas bojov. Zo stoviek hodín rozprávania veteránov, ktoré tvorcom dokumentu poskytlo k dispozícii Imperiálne vojnové múzeum (IWM) a BBC, boli pozorne povyberané krátke úryvky, aby pasovali do širšieho kontextu. „Prial som si vytiahnuť týchto ľudí cez hmlu času do súčasného sveta, aby ešte raz mohli nadobudnúť ľudskú prirodzenosť a neboli vnímaní len ako chaplinovské postavy z archívnych filmov,“ priznal sa režisér. „Vďaka počítačovej sile, ktorá odstránila technické nedostatky storočného záznamu, môžeme zažiť túto vojnu tak ako oni.“ Archívne záznamy prvej svetovej vojny boli všetky kolorizované, doplnené o audio a prvýkrát v histórii uvedené v trojrozmernej podobe. Výsledný dojem nie je vôbec rozpačitý, práve naopak. Miestami sa dá len sotva rozoznať, či zábery neboli natočené náhodou len pred pár rokmi. Jackson strávil štúdiom čiernobielych záberov a rozprávania veteránov dlhé mesiace (vraj až 4 roky).
omamný patriotizmus
Dokument je zostavený do uceleného príbehu, ktorý sa začína v auguste 1914 a rekonštruuje komplikovaný život „obyčajného“ vojaka. Rozprávačmi sú samotní veteráni. Vyše 120 bývalých britských imperiálnych vojakov – na dochovaných nahrávkach už postarších pánov – divákovi prerozpráva celý proces, vďaka ktorému sa z mladých chlapcov, ktorí často ani nedovŕšili vek 18 rokov, stali muži bojujúci vo francúzskych zákopoch.
Niektorí nostalgicky spomínajú, že pred vstupom do armády nevedeli variť, prať ani sa o seba postarať. Pretože dovtedy to všetko za nich robili mamy. Počas výcviku sa to museli všetko naučiť. Vojna sa pritom začala pre mnohých nečakane. Kto nesledoval medzinárodnú politiku, netušil, prečo zrazu nemecká armáda obsadila malé, neutrálne Belgicko. Dobre to ilustruje tragikomický príbeh, ktorý porozprával na mikrofón jeden z bývalých vojakov. Raz večer sedel pri stole a jedol so svojimi nemeckými priateľmi, keď dorazil poslíček, ktorý im oznámil, že vypukla vojna. „Nevedeli sme, čo máme robiť,“ priznáva pobavene. „Mali sme azda vziať zo stola nože a zapichnúť tých Nemcov? Po krátkej debate sme sa dohodli, že čo sa nás týka, vojna sa začne až zajtra a oslava pokračovala ďalej.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.