Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Poklady pod pieskom

.anton Vydra .kultúra .knižnica

Už takmer šesťdesiat rokov navštevujú českí a slovenskí egyptológovia pyramídové polia najmä v lokalite Abúsír neďaleko Káhiry. Za tie roky toho našli v tamojšom piesku veľa. Vo výpravnej publikácii teraz predstavili zo svojich objavov tie najdôležitejšie.

Poklady pod pieskom Savvas Kalimeris/Unsplash

prvá výprava československých egyptológov do Abúsíru odštartovala v roku 1960. Ich úlohou bolo preskúmať mastabu vezíra Ptahšepsesa. Mastaby boli hrobky určené pre nekráľovské, no zato významné osobnosti svojej doby. Tieto hrobky vyzerali ako zrezané pyramídy, na povrch vystupovala len ich vrchná časť, zvyšok aj s telami mŕtvych sa nachádzal pod zemou. Ptahšepses, vezír z 5. dynastie, by dnes pre nás bol iba neznámou historickou figúrou so zabudnutým príbehom, no vďaka práci archeológov o ňom vieme aspoň niečo a prostredníctvom tohto „aspoň niečoho“ vieme viac o období Starej ríše. Mimochodom, je to on, kto sa na nás díva z obálky knihy Českého egyptologického ústavu Stvořené pro věčnost. O kremencovom portréte vezíra Ptahšepsesa v knihe čítame: „Tento mierne poškodený fragment realisticky zobrazuje staršieho unaveného muža s vačkami pod očami a vráskami okolo plných pier, zdôraznených vystupujúcou linkou.“ Zmienka o únave je možno navyše, no neobyčajne poľudštila túto chladnú kamennú scénu.

v dreve a kameni

Pätica editorov vedená Miroslavom Bártom rozčlenila knihu na osem kapitol, v ktorých predstavuje stoštyridsať najzaujímavejších objavov českých a slovenských archeológov z egyptskej púšte. Okrem úžasných artefaktov sú to aj nehmotné objavy: súvislosti. S obdivom môžeme sledovať, ako niekto dokáže z piesku pozbierať útržky papyrusu z obdobia Starej ríše a z jednotlivých kúskov nielen zaznamenať pozostatky hieroglyfov, ale ich aj prečítať a zistiť, že ide napríklad o kráľovský dekrét o menovaní dvoch hodnostárov do funkcie príjemcov obiet, účtovný záznam o výplatách (1 až 2 kusy chleba a 1 až 2 džbány piva) pre zamestnancov Raneferefovho chrámu alebo inventár kultovej výbavy v chráme. Z papyrusu vieme, že egyptskí kňazi mali k dispozícii súpis všetkých vecí, ktoré bolo treba z času na čas skontrolovať, či niečo nechýba: „Pre každý druh náčinia je tu uvedený aj príslušný počet kusov, aký sa v sklade v čase záznamu nachádzal. Podľa tohto záznamu sklad látok obsahoval celkovo 206 kusov rôznych predmetov.“ Ako to už s pyramídami, mastabami a chrámami bývalo, stali sa neskôr „rajom“ zlodejov, ktorí ich nehanebne vykrádali a ničili. Vyskladať opätovne históriu, ktorú tie miesta skrývajú, je ako s tým papyrusovým zvitkom – prísť na to, ktorá časť kam patrila, a čo to celé znamenalo.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite