Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sisa Michalidesová: Džez, život a dotyk so smrťou

.michal Oláh .kultúra

Sisa Michalidesová je ojedinelá, hlavne džezová skladateľka, hudobníčka i divadelníčka. Jej tvorbu počas detstva a dospievania ovplyvnili významní slovenskí umelci. V osemnástich sa vinou onkologického ochorenia ocitla na prahu života a smrti. Odvtedy jej tvorbu ovplyvňuje dotyk so smrťou.

Sisa Michalidesová: Džez, život a dotyk so smrťou Boris Németh

sisa, ako ste sa dostali k hudbe? 

Môj hudobný život sa začínal v rodine, pokračoval v divadle a v stretnutiach so zaujímavými ľuďmi z oblasti hudby i divadla a trvá doteraz. Mama organistka, herečka, pedagogička, otec dramaturg i učiteľ, obaja študovali na Konzervatóriu v Bratislave. V mojom príbehu s hudbou zohral kľúčovú rolu Jiří Stivín na Improvizačných dielňach vo Všenoroch pri Prahe. Trinásťročná som objavila možnosti interpretácie v džeze a fascinujúcu slobodu v hudobnej improvizácii. Vedela som, že nechcem hrať „iba z nôt". Počas štúdia herectva a flauty som sa naplno pustila do štúdia džezovej harmónie u Matúša Jakabčica. V mojom profilovaní ma utvrdili aj hodiny kompozície a rozhovory o hudbe s Andrejom Šebanom. 

a váš vzťah k divadlu?

Súčasne s mojím príbehom o hudbe vo mne vznikalo aj moje objavovanie umenia divadla. Bolo zapísané v repertoári divadla Úsmev, ktoré v Istropolise založili moji rodičia. Tam som si zahrala aj vyskúšala moje prvé kompozičné pokusy v inscenáciách pre deti i dospelých. Stretla som sa s fenoménom divadla a s mimoriadnym človekom, prof. Petrom Scherhauferom, ktorý mi dal podmienku, že nesmiem opustiť hudbu kvôli divadlu. Vedel, že to chcem skúsiť so štúdiom réžie v Brne, v jeho ateliéri. Stalo sa. Neopustila som hudbu. Ale on „opustil" nás. 

spájate teda džez s divadlom.

Milujem to, lebo môžem byť aj „niekto iný". Hudba mi vytvára ďalšie možnosti asociačného myslenia, metaforického vyjadrovania, akoby vznikala nová prítomnosť, ožívali metamorfózy „cudzieho" jazyka. Nenechávam sa okliešťovať i keď je džez dominantný, narúšam hranice. Divadlo akoby čakalo na konflikt v dialógu s hudobnou výpoveďou, vzájomne sa podporujú. Je dobré, keď režisér cíti muziku a autor hudby výpovednú hodnotu diania na javisku.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.michal Oláh .kultúra
.diskusia
.neprehliadnite