Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Zóna, zóna, superzóna

.martin Mojžiš .kultúra .literatúra

„Máte tu aj komiksy?“ – pýta sa v komikse Zóna od Daniela Majlinga kreslený Daniel Majling, alias Rudo. „Komiksy?!“ – pobúrene reaguje majiteľ antikvariátu v Rimavskej Sobote. „Toto je kníhkupectvo, nie hračkárstvo.“

Zóna, zóna, superzóna DANIEL MAJLING/BRAK

komiks sa vníma ako poklesnutý žáner nielen v Rimavskej Sobote. Sme mu síce ochotní uznať štatút kultúrneho fenoménu, to však ešte nie je automaticky kultúra. Deväť z desiatich snobov komiksom pohŕda, ten desiaty nemá názor.

V skutočnosti sa o tom, či môže byť komiks umením, vôbec netreba baviť. Stačí si pozrieť Giottove komiksy na stenách talianskych kostolov alebo Majlingove komiksy na pultoch slovenských kníhkupectiev. A debata sa končí skôr, než sa vôbec začala.

Sedem storočí medzi Giottom a Majlingom pritom prineslo v komikse vlastne len dva zásadné posuny, ktoré Majling využíva v plnom rozsahu. Prvým je časté používanie čierno-bielej kresby, ktorej význam sa naplno prejavuje pri pokusoch preniesť komiks na filmové plátno (všetci tí niečomani pôsobia rozpačito, naozaj plnokrvné sú len filmy ako Sin city a Alois Nebel, ktoré dôsledne prenášajú do filmu nielen príbeh, ale aj výtvarnú – a to čierno-bielu – zložku komiksu). Druhým dôležitým posunom sú bublinky s písmenami. Množstvo a veľkosť bubliniek sú obmedzené, viet preto nie je až tak veľa a sú krátke. Komiks preto dáva vyznieť jednotlivým vetám viac ako bežný text. A Daniel Majling vie písať vety.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite