v novom dokumentárnom projekte Okupácia 68 sa na túto udalosť postupne pozeráme očami vojakov „spriatelených“ vojsk z Ruska, Maďarska, Poľska, Nemeckej demokratickej republiky a Bulharska. Tento pohľad je o to zaujímavejší, že ho sprostredkúvajú mladí režiséri z tých krajín. Neviem, či som sa viac prekvapivých informácií dozvedela z rozhovoru s producentom filmu Petrom Kerekešom, alebo z filmu samotného. Zhrniem to do pár bodov a vy už si to preberte, či si najprv prečítate rozhovor alebo skočíte do kina:
- Počas okupácie bol zabitý našimi občanmi jediný vojak vojsk Varšavskej zmluvy.Bol to Bulhar a bola to úplne zbytočná a absurdná smrť. Ostatní vojaci zomreli pri autonehodách, boli tam samovraždy, infarkty.
- Vojaci boli zmätení, nechápali, kto je nepriateľ. Boli však pripravení na boje. Pár kilometrov za hranicami v Poľsku bola poľná nemocnica zariadená pre stovky zranených, ktorých tam mali prevážať helikoptérami a nákladnými autami. Realita?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.