čitateľovi môže prísť aj nevoľno. Nespôsobí to morská choroba, ale rýchly spád obrazov zo života Poliakov, Slovákov, Ukrajincov ochotných riskovať zatknutie, úmrtie aj izoláciu v novej krajine len preto, aby pre seba a svojich najbližších zabezpečili základné životné potreby. Už po chvíli čítania si spomenieme na súčasnú migračnú krízu. Ale autor divadelnej adaptácie Michal Ditte ani režisérka Ditte Jurčová, (napriek tomu, že ide o jednu z prvých inscenácii s témou vysťahovalectva u nás), po tejto očividnej paralele prvoplánovo nechňapli. Osudy Haličanov, Brutovčanov a iných ...čanov rozprávajú ako historický príbeh o ľuďoch, ktorí sa zakorenili v nesprávnej zemi. Javiskové spracovanie sa vzďaľuje aj autorovi a tentoraz to nie je výčitka. Desiatky malých príbehov sú v knihe rozprskané chaoticky ako kvapky slanej vody po búrke. Ditte vyberá len pár, zlieva ich dokopy a vytvára vlastné more príbehov a individuálnych osudov. Pollackov odosobnený opisný štýl navyše Ditte prekladá do poetickejšieho a zároveň emocionálnejšieho jazyka bližšieho divadlu.
faktor človek
Ditte je oproti Pollackovi miestami až príliš čierno-biely, ale ani to nie je prekážka. Jeho emigranti nekončia ako prevádzači a môžu sa zašpiniť maximálne od hliny, ktorá je súčasťou výborného výtvarného konceptu Kataríny Cakovej. Inak to ani byť nemôže. Postavy Mendela Becka, Rifke Beckovej, Mathiasa Komara & co., sympatickí „chlopi“ a „dzivky“, symbolicky predstavujú všetkých utláčaných. Malých ľudí omámených túžbou po Amerike, ktorí sa pre svoju nevzdelanosť, naivitu a neskúsenosť rýchlo stali ľahkým úlovkom hochštaplerov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.