boli ste sa niekedy prejsť alebo bicyklovať na bratislavskej Filiálke? Len kúsok od centra, od dopravného uzlu Trnavské mýto, sa rozprestiera dlhý pás opustenej železnice siahajúci až k stavbe výškovej budovy zvanej Kukurica. Široký pás okolo koľajníc už zarástol burinou a spustol tak, že ani inak slušný človek by nemal výčitky odhodiť na zem prázdnu fľašu.
Vždy, keď týmto miestom prechádzam, myslím na to, čo by s ním spravilo dobré, vyspelé mesto. Všimlo by si potreby miestnych? Tí totiž už teraz napriek spustnutému prostrediu využívajú miesto ako park – prechádzajú sa so psom, bicyklujú sa a behajú. Potom si však spomeniem na Viedeň a jej integrovanú železničnú dopravu a mením názor. Malo by mesto predsa len obnoviť smelé plány a postaviť tu zastávku vlaku, ktorým by sa okolie Bratislavy dopravilo až do centra mesta a odbremenilo diaľnicu? Na konci prechádzky dospejem vždy k tomu istému záveru – nechcela by som byť primátorkou tohto mesta.
len
Projekt Filiálka, ktorý mal dokonca rozbehnúť zahraničnú linku Bratislava-Viedeň-Paríž, bol veľkým plánom bývalého župana Freša. Už aj niekoľko primátorov malo s Bratislavou veľké plány, no živelné mesto ich premohlo. Je pravda, že žiadny z nich sa ho nepokúsil skrotiť takým systematickým plánom, ako to teraz skúša Matúš Vallo. Pracoval na svojom pláne dva roky, dal dokopy viac ako šesťdesiat odborníkov, pričom jednotlivé kapitoly vytvorili pracovné skupiny zložené z piatich až pätnástich ľudí. Logisticky náročná, ale o to poctivejšia diskusia o dobrom meste. Navyše zachytená v knihe s pekným a moderným vizuálom od štúdia Milk, s krásnymi ilustráciami Martina Bajaníka.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.