Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dylanova lekcia

.peter Bálik .kultúra

Takmer 77-ročný Bob Dylan zahral včera v Brne. Fantasticky.

Dylanova lekcia Chris Pizzello/AP Photo/SITA Dylan hľadá nové melódie a harmónie vo svojich pesničkách priamo pred publikom.

bola to v podstate náhoda, že sme sa s priateľkou ocitli v nedeľu večer v Brne pred malou športovou halou. Dylanov jediný koncert v Česku bol už niekoľko týždňov beznádejne vypredaný, no v noci pred koncertom sme náhodou zablúdili na stránku s predajom lístkov a zrazu bum, dva boli naše. A to takmer pred pódiom.

Dylana som videl štyrikrát. Najprv v roku 1999 vo Viedni. Potom dvakrát v Prahe (2003, 2005) a nakoniec v Bratislave v roku 2010. Vždy to bol iný koncert. Iný výber piesní, trochu iná kapela, ale hlavne iný charakter vystúpenia. Je rok 2018 a pred nami stojí Bob Dylan a mne počas koncertu dochádza, že je to opäť iný Dylan. Pritom pred koncertom som bol trochu skeptický. Jeho najnovšia reinkarnácia mi až tak nevyhovuje. V posledných rokoch nahral tri dosky sinatrovských štandardov (posledný Triplicate je dokonca trojalbum). Nie je zlá hudba, ale trochu nuda. Skôr taký dôchodcovský večierok. Bolo tu ale jedno pozitívum. Bál som sa, že mu odchádza hlas, na niektorých koncertoch skôr rozprával ako spieval, ale sinatrovky ukázali, že keď chce, ide mu to skvele.

„Vedel som, že zahrá svoje notoricky známe veci, ale šokovalo ma, že úplne prerobil ich štruktúru.“

Sinatrovky sa dajú prehryznúť, ale pred Brnom mi bolo ľúto, že v posledných rokoch hrá v podstate ten istý setlist. Jeho Bobcats, ako si hovoria fanúšikovia, ktorí chodia na všetky jeho koncerty z mesta do mesta, si roky zvykli na to, že na každom vystúpení hral iné piesne, asi musia byť sklamaní. Na terajšom európskom turné obmedzil sinatrovky na tri, ale večer čo večer hrá tých istých dvadsať skladieb. Šou sa začína oskarovou Things Have Changed a končí sa Ballad Of A Thin Man.

Prečo hrá stále tie isté skladby? Možno to je vekom. Kto by si pamätal všetky tie slová, ale na koncerte mi došlo, že má svoj zámer. Opakovanie tých istých skladieb, večer čo večer, nie je pre Dylana zväzujúce, ale ponúka mu ďalšie možnosti. Keď napríklad hral Desolation Row, v polovici piesne objavil malú melodickú linku, ktorú s kapelou nakoniec tlačil až do konca. Ľudia chcú na koncerte počuť  piesne tak, ako si ich pamätajú z platní alebo CD.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite