najväčšia filmová superhviezda prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov má sedemdesiat, čo síce ešte nie je kmetský vek, ale za mladíka ho už pasovať nemôžeme. Zo stareckej demencie by ho však mohol upodozrievať divák, ktorý nepoučený zablúdi k jeho najnovšej filmovej produkcii.
Keď sa Arnold v roku 2003 naplno oddal politike, dvakrát bol guvernérom Kalifornie, k filmu si odskočil len občas. Od roku 2013 sa znova pravidelne vracia, ale veru, už je to niekto iný. My, jeho skalní fanúšikovia, to nesieme len veľmi ťažko. Už len skutočnosť, že nové Arnoldove filmy sa u nás neuvádzajú v kinodistribúcii, ale v lepšom prípade vyjdú len na dvd a blu-ray, v horšom sa u nás oficiálne neobjavia vôbec, je pre nás nepochopiteľné. Ak toto nie je dôkaz, že konšpirátori majú pravdu a žijeme v akejsi zvrátenej verzii Matrixu, tak potom už naozaj neviem.
Arnold Majestátny, najväčší dar Rakúska svetovej kinematografii, totiž skutočne naďalej nakrúca filmy, ba čo viac, stvára v nich také huncútstva, že je azda aj dobre, že o nich nevieme. Pokúša sa napríklad o charakterové herectvo v dramatickom slova zmysle, ako vo vlaňajšej snímke Aftermath, a to je veru mimoriadne bolestná skúsenosť aj pre tých najoddanejších fanúšikov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.