v Jarmuschovom filme Prežijú len milenci je takáto scéna: Dvaja upíri sa vozia po nočnom Detroite, keď sa zastavia pred spiacim domom. „Tu sa narodil Jack White,“ povie upír, milujúci hudbu, svojej družke a tá len uznanlivo pokýve hlavou. Je to moment, ktorý film neposúva nijako dopredu, no hovorí veľa. Keď sa o jeho majstrovstve uznanlivo vyjadrujú aj nadprirodzené bytosti, tak to vôbec nie je náhoda.
komfort zabíja hudbu
Štyridsaťdvaročný Jack White nie je len fenomenálny hudobník, o ktorom sa právom hovorí, že je zatiaľ poslednou výraznou osobnosťou rockovej hudby. Je chodiacou inštitúciou. Jemu treba pripísať kredit za to, že pomohol návratu vinylu do obchodov. Medzitým stihol založiť vlastné vydavateľstvo Third Man Records, otvoril si obchod s vlastnou hudbou, prevádzkuje rockový klub s nahrávacím štúdiom. Nedávno dokonca rozbehol vlastnú továreň na výrobu platní. Okrem toho je autorom rôznych výstredných nápadov – od vydávania bizarnej hudby až po vystrelenie hrajúcej platne do vesmíru.
Je toho, samozrejme, oveľa viac, ale najväčšiu pozornosť púta jeho hudba. Pred pár dňami mu vyšiel nový album Boarding Reach House, ktorý spôsobil vo svete hudby veľkú polemiku. Názory na jeho tretí sólový album sa rôznia. Niektorí kritici považujú jeho najnovšie dielo za prelomové, iní s prehľadom hovoria o najhoršej platni v jeho takmer dvadsaťročnej kariére. Americký hudobník vždy išiel až za hranice svojich možností, aj preto sú mnohé veci možno odvážne až vizionárske. Vždy mu to vychádzalo, či už v pôsobení v skupine White Stripes alebo v rámci sólovej kariéry, no teraz to prvýkrát zaškrípalo. Áno, aj Jack White je len človek, aj on má právo nahrať zlý album. Svoje by o tom vedeli rozprávať aj ikony ako Dylan alebo Cohen, no pri jeho sebavedomí a odvahe je to záhada, na ktorú sa treba pozrieť hlbšie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.