Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Minirecenzie

.kultúra .minirecenzie

KNIHA Pavol Rankov: Miesta, čo nie sú na mape ● DIVADLO Henrik Ibsen: Hedda Gablerová ● HUDBA Django Django: Marble Skies

A môže to byť tak, a môže to byť aj inak

KNIHA Pavol Rankov: Miesta, čo nie sú na mape | Slovart 2018 | ●○○○○

Vo svojej novej próze nám Pavol Rankov oznamuje to, čo už dávno vieme. Totiž, že ak máme čo dosadiť za literárne neznáme „kde a kedy, kto a s kým“, tak je už len vecou invencie autora, ako sa bude príbeh vyvíjať. Na to však nepotrebujeme ďalšiu knihu. Táto reflexia autora o zmysle vlastnej kreativity neprekvapí tých, ktorí už nejako prišli do styku s teóriami literárnej tvorby a azda aj nahnevá bežného čitateľa, ktorý si knihu kúpil, lebo od nej očakával silný príbeh. Taký tu nenájde. Rankov vie vystavať priam detektívnu zápletku, no na otázku, čo sa vlastne stalo, nepríde jedna, ale hneď niekoľko odpovedí: lebo záverov môže byť viac. Už to nie je hádanka, otáznik na konci románu: je to len chabé konštatovanie, že príbeh sa dá vyrozprávať takto, ale aj inakšie. No a čo? Prečo sa z tých variácií nedalo vybrať tú najpútavejšiu (nenašla sa taká?) a pracovať už len s ňou, prevrstviť ju, ukuť z nej poriadnu novelu, ktorá zanechá v čitateľovi dojem? Lenže nie. „Slovo príbeh dnes trpí infláciou, je znehodnotené, pretože ho už ktokoľvek používa na pomenovanie čohokoľvek, rozprávať sa fakt dá o čomkoľvek, môže to byť happy end alebo terrible & horrible, stačí si vymyslieť, kde a kedy, kto a s kým,“ uzatvára knihu hlavná postava všetkých jej nahryznutých príbehov. Fajn teda, čiže ak existujú alternatívne rozprávania, majú všetky aj tú istú literárnu hodnotu? A nemalo by to potom platiť aj o interpretáciách diel, pri ktorých už neexistuje lepšia a horšia? Z Rankovovej knihy dýcha takáto rezignácia. 

anton Vydra

Bazén a džungľa nestačí

DIVADLO Henrik Ibsen: Hedda Gablerová | réžia Roman Polák | Činohra SND | ●●○○○

Inscenovať Henrika Ibsena nie je vôbec jednoduché. A snažiť sa aktualizovať jeho Heddu Gablerovú je ešte ťažšie. Žena, ktorá sa nedokáže vnútorne vyrovnať s rolou matky a tuší, že zmysel jej života je niekde inde ako pri jej mužovi, dnes nie je taký ojedinelý jav. Dôvod vnútornej frustrácie Heddy a spúšťač jej deštruktívneho správania je nutné hľadať niekde inde. Inak sa z nej na javisku stane iba plochá postava bez reálnych a uveriteľných motivácií. A to je, bohužiaľ, prípad najnovšej inscenácie Ibsenovej hry v Činohre SND. Hedda Gablerová zostala v interpretácii režiséra Romana Poláka iba psychicky nevyrovnanou, rozmaznanou, mondénnou dámou, ktorej hlavnou motiváciou sú jej vlastné rozmary.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.kultúra
.diskusia
.neprehliadnite