kapela Bad Karma Boy nedávno vydala tretí album Prekrásny nový svet, ktorý možno považovať za prelomový. Kritici ho chvália, ale čo je najdôležitejšie, kapele sa na krste podarilo naplniť bratislavský Ateliér Babylon.
konfekčné sako
Jeho prvým hudobným nástrojom bola trampská gitara, ktorú dostal od priateľov svojich rodičov. V pätnástich objavil skupinu Nirvana a jej hit Comes As You Are. Zmenil sa mu svet. „Mal som pocit, akoby som objavil nový vesmír. Chodil som do Polusu do obchodu s elektronikou, kde sa dali počúvať CD. Našiel som tú pesničku a tisíckrát po sebe som si ju pustil,“ spomína hudobník.
Ako tínedžer najprv počúval slovenský punkrock, presnejšie Slobodnú Európu a Zónu A. Neskôr si obľúbil gitarovky Oasis alebo Black Rebel Motorcycle Club, odkiaľ sa nakoniec dostal k Beckovi a Johnnymu Cashovi, ale teraz čerpá inšpiráciu zo súčasnej hudby. „Kompozície a štruktúry sú v rockovej hudbe vyčerpané. Málokedy sa niekto nájde, kto to stále dokáže urobiť po novom. Dnes už počúvam hlavne elektronické veci. Mojimi najobľúbenejšími kapelami sú The xx a alt-J. Je to tým, že sa stále snažím nachádzať nové zvuky a hudbu, ktorú som ešte nepočul.“
Prvé vystúpenie si odbil na stužkovej, kde zahral pesničku Wonderwall od Oasis. „Dosť traumatizujúci zážitok,“ spomína Medveď, ktorý spolu s kamarátmi zo strednej a svojím bratom založil v roku 2003 prvú skupinu Sako. Keď o päť rokov neskôr vydali debutový album, prvýkrát som ho stretol. Robili sme rozhovor. Medveď spolu s gitaristom Hrebim boli dvaja tínedžeri, trochu hanbliví, ale veľmi odhodlaní. Bavili sme sa o The Beatles, rockenrole, o ich pláne, ako dobyť svet, ako aj o tom, prečo na rozdiel od väčšiny domácich kapiel spievajú po slovensky.
„Medveďa nezložil rozpad jeho prvej skupiny, prežil aj Matúša Valla a koncertné šialenstvo okolo Pary.“
Ich debut, produkovaný Matúšom Vallom z Pary a Marekom Rakovickým z Lavagance, mal všetky možné detské choroby, ale už vtedy som tušil, že niečo na tej kapele bude. Dalo sa to rozpoznať už podľa výbornej pesničky Obyčajné dni, ktorá rokmi úplne zapadla, stále má však svoje čaro. Paradoxne, Sako muselo prežiť aj kritiku, ako napríklad od Juraja Kušnierika, ktorý vtedy do .týždňa napísal pomerne zdrvujúcu recenziu: „Keď ten album počúvate, neprekáža vám to. Keď dohrá, nemusíte si ho pustiť znovu. Konfekčné Sako.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.