u2 sú dnes najväčšou rockovou kapelou na svete. Vypredávajú štadióny, kde je na nich zvedavých viacero generácií. Ich slovo má stále váhu, ale v posledných rokoch sa im nedarí zložiť hit, ktorý by sa vyrovnal ich starým veciam. Kde sú tie časy, keď štvorica šokovala svet prelomovým albumom The Joshua Tree (1987) a o pár rokov prišla s ďalšou dôležitou platňou Achtung Baby (1991), na ktorej zahodila všetko staré a prišla s úplne novým zvukovým konceptom. U2 sa aj neskôr darilo prekvapovať samých seba a tým pádom aj svojich fanúšikov. Nie vždy už ich nové veci zneli novátorsky, ale zakaždým mali iskru. Lenže čo sa to stalo v posledných rokoch s kapelou, ktorá v minulosti nahrávala jednu hymnu za druhou?
piesne nevinnosti a skúsenosti
Vo svete popmusic je to prirodzené, mladší a vitálnejší nahrádzajú starších a unavenejších, ale U2 sa procesu starnutia darilo vyhýbať. Až prišiel rok 2009 a s ním album No Line On The Horizon, ktorý svojou kvalitou nedosiahol na predchádzajúce nahrávky. Album, ktorý začal vznikať v marockom Feze, bol pôvodne myslený ako hudobný dialóg medzi Európou a Afrikou. Kapela sa neskôr zľakla, že nie je príliš komerčný, väčšinu experimentov vyhodila a zaradila naň popovejšie songy. Výsledkom bol mačkopes. No Line On The Horizon nebol kritikmi nijako vítaný, a nebol ani príliš komerčne úspešný.
Skupina sa zľakla, uvedomila si, že je čo naprávať a za pomerne krátky čas nazbierala piesne na dva albumy – Songs Of Innocence a Songs Of Experience. Bono si názvy vypožičal od anglického básnika, výtvarníka a mystika Williama Blaka (mimochodom, práve z neho čerpal aj Mejla Hlavsa z Plastikov, ktorý zhudobnil báseň Tygr). Blake rozdelil svoju básnickú zbierku na dve časti. Prvú časť venoval detstvu ako symbolu nevinnosti, druhá vychádzala z pohľadu skúseného, no životom poznačeného človeka. Podobným spôsobom postupovali aj U2. Do Songs of Innocence zaradili piesne, ktoré sa zaoberali ich detstvom v Dubline. Bono sa v textoch vracia k predčasnej a nečakanej smrti svojej mamy, k životu na ulici, k teroristickému útoku IRA, počas ktorého jeho spolužiak len tesne unikol smrti. Vzdáva poctu punkovým hrdinom, špeciálne Ramones a The Clash alebo opisuje ťažké začiatky kapely, ktorú odmietali nahrávacie spoločnosti.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.