autor hneď v úvode píše, že nejde o historickú prácu, ale o knižnú esej – o akúsi „úvahu nad současností, ale tak trochu i rozmluvu s minulostí o budoucnosti“. Úctyhodnú minulosť predstavujú najmä Tomáš Garrique Masaryk, Ferdinand Peroutka a Václav Havel (ale aj mnohí ďalší), ktorých spoločným menovateľom je poctivé hľadanie pravdy a západná orientácia. Neutešenú súčasnosť predstavujú Václav Klaus (starší aj mladší), Miloš Zeman a Andrej Babiš, ktorých spoločným menovateľom je populizmus a orientácia skôr východná. Budúcnosť, ak sa dá extrapolovať zo súčasnosti, sa javí skôr temná ako svetlá.
Kniha je v hrubých rysoch písaná chronologicky (začína sa Masarykom a končí Zemanom s Babišom), ale časová os nie je jej hlavnou osou. Tou je boj ťažko hľadanej pravdy s ľahko nájdenou populistickou lžou. V histórii sa pritom skáče hore-dolu a myslím, že je to skôr na škodu než na úžitok. Ani geografické odskoky (najmä do USA, najčastejšie v súvislosti s Trumpom) nie sú veľkým prínosom, pretože text skôr rozrieďujú ako zhusťujú.
A ako sa teda darí pravde v boji s lžou? V poslednom čase nie príliš dobre a Tabery vidí jednu z hlavných príčin tohto neradostného stavu v internete a sociálnych sieťach. Internet je určite skvelým médiom pre šírenie blbostí a konšpiračných teórií. Ak je toto šírenie výdatne podporované ruskou umelou výživou (čo rozhodne je), ide naozaj o vážny problém. Otázka je, prečo majú práve populistické lži taký veľký úspech a pravda ťahá za taký krátky koniec.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.