tereza Nvotová (1988) prvý raz výraznejšie zaujala filmové publikum dlhometrážnym dokumentom Ježiš je normálny! (2008). Mapovanie (čudného) sveta charizmatických kresťanských spoločenstiev a poukazovanie na nebezpečenstvá súvisiace s deťmi, ktoré sa v nich pohybujú, napájala z osobných skúseností. Ako malá sa totiž dostala do tesného styku a vplyvu jednej z takých komunít. Nvotovej film je kritický k demagógii, nedostatku vlastného úsudku, strate slobody, prehnaným reakciám či neschopnosti aspoň ako-tak realisticky vnímať okolitú súčasnosť, presne tieto (ale i ďalšie) nezdravé symptómy totiž nachádza na stretnutiach vybraných spoločností, v rozhovoroch s ľuďmi. Najsilnejšou stránkou filmu nesporne bola práve téma – hoci ešte neskúsene obsahovo-formálne uchopená – schopná klásť dôležité otázky, rozprúdiť debatu a postaviť sa na stranu slabších.
Ubehla takmer dekáda a tento rok debutovala Nvotová aj v priestore hranej kinematografie. Filmom Špina, príbehom gymnazistky Leny, obyčajnej bratislavskej tínedžerky zo stredostavovskej rodiny. Dievčinin obľúbený a obdivovaný učiteľ namiesto doučovania geometrie Lenu znásilní priamo v jej dievčenskej posteli, mama zatiaľ hrkoce v kuchyni rajnicami a nepočuje dcérin krik. Ibaže tam sa peklo nekončí. Hrdinka si totiž nevie so situáciou poradiť, prichádza hanba, strach, nedôverčivosť. Obete znásilnenia sú na tom po čine horšie než obete iných trestných deliktov. Už len preto, lebo sa ich niekto môže opýtať: A neprovokovala si náhodou? Alebo ich zahriaknuť: Taký milý muž, neverím, že to spáchal, vymýšľaš si! Autorská situácia sa zopakovala – dôležitá téma, ale realizácia kvalitatívne rozpačitá.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.