nezostalo to len pri koncertovaní. Vydali ste za dva roky tri albumy, no nedávno sa kapela opäť rozpadla. Prečo?
Mal som pocit, že sme sa opotrebovali.
naposledy sme tu sedeli s Jurajom Kušnierikom pred dvoma rokmi, keď ste obnovili Ospalý pohyb. Aké to boli pre teba roky?
Veľmi hektické. Predtým som si robil svoje veci doma, nahrával som ich, ale nepoužil. Návrat Ospalého pohybu mi veľmi pomohol, pretože som mal pocit, že nikto nemá o to záujem.
v čom to bolo hektické?
Mne vtedy ani nenapadlo, že sa nám podarí nahrať tri albumy za ten čas. Išlo to samo, človek to ani nemusel ovplyvňovať. Niečo sme zobrali zo starších pesničiek, pritom vznikali nové, ale to sú nevysvetliteľné náhody. Potom to zastalo. Všetko má svoj priebeh. Keď sa ľudia vzájomne ovplyvňujú, vzniká tvorivé prostredie. Zadarilo sa, môžem byť len rád. (Smiech.)
prečo ste sa rozpadli?
Súvisí to s tým, čo som povedal. Najprv sa darí, ale potom musí prísť to obdobie, keď sa kapela opotrebuje a už nie je veľa nápadov. Prišlo to do takého štádia, že by sme sa v lepšom prípade opakovali, ale to nemám rád. Vedel som, že keby sme pokračovali, tak by ma to prestalo baviť.
áno?
Staneš sa psom, ktorý naháňa svoj vlastný chvost. Dve-tri kolečká vydržíš, ale potom narazíš na mantinely a zistíš, že sa nedá pokračovať.
čo na to povedal zvyšok Ospalého pohybu?
Podľa mňa to chápu. Keď sa robila druhá platňa, niektorým skladbám sme sa na naše pomery venovali príliš dlho alebo niektoré sme obišli. Bolo zjavné, že dych dochádza.
to je zvláštne, že hovoríš dlho, veď za dva roky ste vydali dve LP, jedno EP a k tomu jeden singel. To je neuveriteľné.
K neradostnej situácii prispelo aj to, že rodičia nie sú na tom zdravotne dobre a netrúfal som si odísť a prespať niekde noc či dve. Nedávno sme mali hrať v Košiciach a Prešove, ale museli sme to zrušiť, pretože s mamou bolo zle. Ale mali sme šťastie, že sme si zahrali v Brne, v Prahe a na festivale Beseda u bigbítu. Tie podmienky na festivaloch sú niekedy zábavné. Prídeš a zistíš, že je tam kopa prachu a piesku, zvuková skúška je príliš krátka na to, aby sa kapela poriadne nazvučila. Za takýchto podmienok potom odohráš koncert, ale nie vždy mám pocit, že to malo zmysel.
dobre, ale ty si v našom predchádzajúcom rozhovore povedal, že ďalej ako za Piešťany nepôjdete.
Situácia sa tak vyvinula. Pôvodne som ani nečakal, že by nás niekam zavolali. Vtedy som ešte mohol odísť na dlhšie z domu, ale každé šťastie netrvá večne. Tak sa koncertovanie skončilo. Ale prvotnou príčinou bolo, že som vnútri cítil, že sa kapela opotrebovala. Keby sme nahrávali ďalšiu platňu, tak by sme sa len trápili. Nerád podliezam latku. Predchádzajúce nahrávky neboli zlé, ale bolo by smutné sa začať opakovať. To bol hlavný dôvod.
ospalý pohyb mal dva životy – v 90. rokoch a teraz. Ako by si porovnal tieto dve etapy?
Vždy to bolo niečo trochu iné a pre mňa zaujímavé. Napríklad, keď sme robili s Luciou Piussi alebo keď s nami hral Miki Škuta. Bolo tam aj pekné medziobdobie s Martinom Piterkom a Jožkom Vlkom. Snažili sme sa zachytiť atmosféru doby, v ktorej to vznikalo. Oplatí sa ísť do vecí, keď sú iné a v niečom ťa posunú. Preto práve teraz už zostavujem novú kapelu.
môžeš prezradiť, čo to bude?
Bude to trio Splnený zem s Petrom Zagarom a Martinom Karvašom. Už máme termín premiéry nového programu – bude to v klube Lúč v Trenčíne 23. novembra spolu s kapelou Miroslava Tótha Thisnis.
a máš už materiál?
Práve to už dorábame. Vyzerá to na heterogénnejší materiál, bude tam jedna či dve elektronické inštrumentálne veci, ale aj spievané pesničky. Dostali sa mi tam nejaké dronové statické plochy a či tam zostanú, to ešte nevieme ani my v tejto chvíli. Asi skôr zostanú.
to nemyslíš vážne, kedy si to stihol?
Počas leta. Začali sme disciplinovane s chlapcami trochu cvičiť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.