Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Darebácky rock

.peter Bálik .kultúra .hudba

Americkí Queens Of The Stone Age sú jednou z mála rockových kapiel, ktoré sa dokážu presadiť v súčasných hitparádach.

Darebácky rock DERWIN/NEWSPIX/SHUTTERSTOCK/PROFIMEDIA Queens Of The Stone Age opät ukázali, že gitary môžu byt stále sound trackom 21. storocia

v poslednom čase to s rockovou hudbou nevyzerá dobre. Rockoví dinosauri postupne vymierajú, elektrické gitary sa čoraz menej predávajú a aj tie kapely, ktoré sa prezentujú ako rockové (napríklad The Killers), majú zvuk ako vyžehlené tesiláky. Ak sa pozrieme na oficiálne médiá, tak mladých ľudí príliš nezaujíma, možno aj preto, že skreslené gitary boli z komerčných staníc vyhodené ako príliš rušivé. Rocková hudba určite nie je mŕtva, ale budeme sa musieť zmieriť s tým, že hlučné gitary teraz nepatria do mainstreamu, skôr do subkultúry. 

Ale predsa je tu skupina, ktorá sa z tohto vzorca vymyká. Americkí Queens Of The Stone Age nedávno vydali nový album Villains (Darebáci), ktorý je skvelý v tom, že neopakuje starú formulku, ale prináša do rockového vzorca iný rozmer. Ich priaznivci môžu byť pokojní. Nie je to album, ktorý obrátil zvuk Queens úplne naruby, skôr ho posúva do miest, kam sa rockerom príliš nechce – do tanečnej hudby. Villains totiž ukazuje, že gitary môžu byť stále soundtrackom 21. storočia, len k nemu netreba pristupovať starosvetsky, ale pokúsiť sa o niečo nové. 

Za všetkým stojí hlavný konštruktér kapely Josh Homme, ktorý Queens vedie už od druhej polovice deväťdesiatych rokov. No pohľad vyzerá ako ryšavý mariňák, nie ako najväčšia rocková hviezda súčasnosti. Veľakrát v histórii popmusic sa stalo, že miesto, kde hudba vzniká, má pre jej zvuk zásadný význam. Platí to aj pre túto kapelu. Homme pochádza z juhozápadného amerického mesta Palm Springs, ktoré leží priamo v púšti. Detstvo strávil lovením hadov a jašteríc či vytriasavaním piesku z topánok. So spolužiakmi sa túlal po púšti a keď sa z nich stali tínedžeri, v odľahlých opustených miestach nakopli generátor a so svojou kapelou Kyuss organizovali undergroundové koncerty. Kapela si začiatkom 90. rokov vyslúžila povesť kultovej skupiny za svoj originálny zvuk, ktorý neskôr dostal pomenovanie stoner rock alebo desert rock. Od vtedajších grungeových kapiel sa Kyuss odlišovali tým, že piesok sa dostal aj do ich hudby – hlučné monotónne skladby, postavené na dookola sa opakujúcich gitarových rifoch, skutočne zneli tak, akoby vznikli v bezútešnej púšti pod horúcim slnkom. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.peter Bálik .kultúra
.diskusia
.neprehliadnite