Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dobrí ľudia ma nebavia

.anton Vydra .kultúra

V roku 2012 bol víťazom Anasoft litery a trikrát patril medzi jej finalistov. Túto literárnu cenu stále pokladá za najprestížnejšiu u nás. Nemá rád nedotiahnuté texty a zlí ľudia ho fascinujú. Balla.

Dobrí ľudia ma nebavia MATEJ HAKAR Spisovateľ Balla tvrdí, že v nasledujúcich rokoch bude pre mnohých autorov témou prebúdzajúci sa fašizmus a jeho nositelia.

víťazom tohtoročnej Anasoft litery sa stal Ondrej Štefánik s knihou Som Paula. Vidíš v tom nejaký posun smerom k mladšej generácii autorov?

Vôbec nie. Predpokladám, že porota nehodnotí knihy podľa veku autora. Keď som si pozrel, kto skončil medzi finalistami, všimol som si skôr pokus otvoriť sa aj žánrom, ktoré doteraz neboli v zábere Anasoft litery. Až na to, že sám autor žánrovej knihy, Jozef Karika, sa vyjadril, že také členenie je už prekonané.

a nie je?

Mne príde katastrofálne tvrdiť, že sa vo svete sa to členenie skončilo pred pätnástimi alebo dvadsiatimi rokmi. Keď som to počul, v duchu som sa pýtal, čo také sa stalo v rokoch 1997 až 2002, že sa vtedy prestalo rozlišovať medzi „vyššou“, „umeleckou“ literatúrou a vyslovenými žánrovkami. Karika je však kvalitný autor, ktorý napísal okrem iných diel, myslím, tri vydarené horory a posledný – Trhlina – je z nich najlepší.

ale ani Karika, ktorý si odniesol Cenu čitateľov, ani Štefánik neboli tvoj tip na víťaza.

Nie, sníval som o tom, že bude ocenená dôležitá a kvalitná kniha Silvestra Lavríka Nedeľné šachy s Tisom. Nestalo sa, nevadí. Zaujímavá je aj Rinaldova cesta Víťa Staviarskeho. Ale tá nemohla vyhrať.

prečo?

Niežeby bola zlá, naopak. No musela by byť vskutku extra literárne výnimočná, aby získal cenu Anasoft litera dvakrát. Staviarsky ju už získal v roku 2013. No čo ma vydesilo, bolo vyjadrenie porotkyne Ivany Hostovej, že víťazom by mal byť Jakub Juhás. Tým by tomu mladému človeku preukázali medvediu službu. Michaela Rosová na svojom blogu jasne pomenovala a citovala nevydarené vety v jeho debute.

myslíš, že tam nemala byť ani zaradená?

To zasa nie, je to pozoruhodný debut, ale mohli by si ju skôr všimnúť v Literárnom fonde pri udeľovaní Ceny Ivana Kraska.

je pre teba Anasoft litera stále našou najprestížnejšou literárnou cenou?

Som si tým na sto percent istý. Veď preto si ju všímajú aj tí, ktorí ju otvorene nenávidia. Ľudí okolo nej pokladajú za elitársky spolok bratislavských kávičkárov, ktorí si vyberajú nečitateľné knihy. Ukázalo sa, že to nie je pravda, pretože jednak Karikovi sa v predaji zjavne darí a aj Štefánikova kniha sa všeobecne pokladá za čitateľnú.

„Autor v tom má mať jasný názor a čitateľ sa rozhodne, na ktorej strane bude stáť.“

čítal si ju?

Zatiaľ som z nej prečítal len šesť strán. Bolo by na nich veru treba ešte popracovať. Na základe tých niekoľkých strán knihu nemožno hodnotiť či odsúdiť, no boli tam vety, ktoré mi dosť prekážali.

tento rok sa viackrát viedla diskusia o tom, že mnohým knihám chýba poctivejšia redakčná práca.

Problém vidím skôr v tom, že tých šesť strán Štefánikovej knihy sa nedá vyriešiť redakčnou prácou. Je to o spisovateľovom spôsobe „používania slov“. Keby sa našiel taký redaktor, napríklad ja (smiech), ktorý by upozornil na to, že takto sa slová za sebou radiť nemajú, že sa na polstrane nesmú viackrát nezámerne opakovať – hoci to autor určite vie –, že nie je vhodné nasekať desať viet v rovnakom rytme a že niektoré veci sú zbytočné, tak by bol taký redaktor zároveň spoluautorom knihy. No máš pravdu, absencia dobrej redakčnej práce v našej súčasnej próze je alarmujúca.

o tebe je známe, že svoje texty dlho cizeluješ, čistíš, odstraňuješ zbytočnosti.

To bude asi tým, že písať začínam zberom textového materiálu a zvyčajne bez konkrétnej témy, tá sa vynorí až počas zbavovania textu „slepých uličiek“ a rôznych krkolomností. Pri nekonečnom opakovanom čítaní sa všetko spresňuje, zhutňuje, obrusuje. 

koľko ti táto fáza trvá?

Veľmi dlho. Nie každý má čas na to, aby sa mohol detailne venovať svojmu textu, ale je to ospravedlnenie? Už asi tretí rok sa zaoberám zbierkou krátkych textov, ktorá mala najprv dvesto strán a dnes ich má sotva stoštyridsať, väčšinou úplne iných než na začiatku. Skrátka, sľubne napredujem. Baví ma robiť to takto. Zaujímalo by ma však, či autori sledujú napríklad spomínaný blog Michaely Rosovej a či si odtiaľ berú nejaké ponaučenia, alebo si radšej prečítajú chvály od svojich fanúšikov na nete. Ak platí to druhé, potom nečudo, že máme otrasné knihy a ich autori ani netušia, že také sú. Veď internetový národ im hudie, že sú skvelé.

blog Michaely Rosovej je naozaj výborný, ostrý a kruto priamy. Ako sa číta tebe?

Mne sa zdá, že jej spôsob písania som vymyslel ja. (Smiech.) Používal som podobné postupy pri posudzovaní rukopisov pre vydavateľa, vpisoval som podobne ostré poznámky do textov a nevyhol som sa ani vulgarizmom na adresu autora. V jeho vlastnom záujme! Aby si to nedal za klobúk.

tie vulgarizmy sú aj u Rosovej.

No prosím. Skrátka, jej písanie je mi strašne blízke.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.anton Vydra .kultúra
.diskusia
.neprehliadnite