v rokoch 1890 – 1910 sa vo svete baletu stala určujúcou Cárska baletná spoločnosť (Mariinský balet) v Sankt Peterburgu. Tu sa pod vedením choreografov Francúza Mariusa Petipu a Rusa Michaila Fokina kryštalizoval klasický balet, ktorý vyžaduje jasnosť, symetriu, poriadok a harmóniu. Vznikli klasické baletné tituly – Spiaca krásavica, Luskáčik, Labutie jazero, Bajadéra, Coppélia, Šeherezáda a mnoho ďalších. Toto tvorivé prostredie bolo impulzom, ktorý podnietil v Rusku obrovský záujem o štúdium baletu. Tak prišla éra veľkých ruských sólistov – legendami baletu sa stávajú Václav Nižinskij, Anna Pavlovová, Rudolf Nurejev a Michail Baryšnikov.
Obrovskú rolu v tom zohrala parížska baletná spoločnosť Les Ballets russes vedená Sergejom Ďagilevom. Hrala po celom svete, s výnimkou Ruska, odkiaľ pochádzala väčšina tanečníkov. Jednak Ďagilevov projekt najprv nedostal podporu od Cárskych divadiel a po revolúcii vo vznikajúcom Sovietskom zväze zase už nemohol vystupovať.
„Sólisti baletu boli megahviezdami.“
Les Ballets russes v dvadsiatych a tridsiatych rokoch priťahovala až magickú pozornosť, inšpirovali sa ňou Auguste Rodin, Marc Chagall či Henri de Toulouse-Lautrec. Diela pre ňu písali Igor Stravinski, Claude Debussy a Sergej Prokofiev, kostýmy a scény tvorili Vasilij Kandinsky, Pablo Picasso, Henri Matisse a Coco Chanel.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.