nosáľ bol už počas vysokoškolského štúdia tanečníkom v Lúčnici. Po promócii učil iba pol roka. Neskôr sa venoval iba tancu. Neodradilo ho, ani keď mu harmonikár Nemčok  pri pohľade na to, ako skúša prvé odzemkárske kroky, povedal, že z neho nič nebude. Za krátky čas sa vypracoval z tanečníka na choreografa a umeleckého šéfa najznámejšieho folklórneho súboru Lúčnica. Ľudovému tancu sa potom venoval profesionálne. Významnou mierou prispel k vybudovaniu tanečného súboru Lúčnice, k jeho organizačnej stabilizácii a umeleckému rastu. 

Ako umelecký vedúci a choreograf ovplyvnil umelecký vývoj súboru Lúčnice, vytvoril svojský štýl prekomponúvania pôvodných ľudových tancov a ich umeleckej javiskovej štylizácie. Jeho taktovkou prešlo vyše šesťsto tanečníkov a vychoval vyše tridsať profesionálnych choreografov. Dôverne poznal autentický folklórny materiál a stvárnil ho divácky príťažlivým, ale umelecky náročným spôsobom.

Jeho tvorba obsahovala choreografie od umeleckého stvárnenia pôvodných ľudových tancov s jednoduchým námetom až po väčšie štylizačné celky. 

Nosáľ spolupracoval aj s ďalšími folklórnymi súbormi doma aj v zahraničí. Jeho choreografie patrili k najvýznamnejším umeleckým výtvorom v oblasti scénickej štylizácie ľudového tanca. Vyznačovali sa rešpektovaním pôvodnosti materiálu pri umeleckej štylizácii tanca, výraznou priestorovou kresbou, výtvarným cítením a vyváženou diferenciáciou sólistov a zboru. Najviac tanečných programov vytvoril pre Lúčnicu. Patril k popredným predstaviteľom a propagátorom slovenského ľudového tanečného umenia doma i v zahraničí. Amatérske súborové hnutie ovplyvňoval nielen svojou tvorbou v Lúčnici, ale aj činnosťou režiséra programov folklórnych festivalov v Strážnici, Východnej a Detve.

Najvýraznejší bol jeho osobnostný a odborný prínos vo funkcii predsedu odborných porôt choreografických súťaží a kvalitatívnych prehrávok celovečerných programov folklórnych súborov organizovaných Osvetovým ústavom v Bratislave (dnes Národné osvetové centrum).

Zdroj informácií: osobnosti.sk