Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nosáľ bol zlatník slovenského foklóru

.elena Akácsová .kultúra

Zomrel Štefan Nosáľ, choreograf, ktorý dokázal vybrať zo slovenského folklóru perly, očistiť ich od slamy a vytvoriť unikátne šperky, ktoré sme si s radosťou znárodnili.

Elena Akácsová

„Poď tancovať do Lúčnice,“ povedal mi raz sám veľký Štefan Nosáľ na nejakej folkloristickej zábave, kde som si rozkazovala pred muzikou svoje obľúbené pesničky a cifrovala o dušu spasenú. To bolo v čase, keď tancovať v Lúčnici bolo vrcholným snom každého amatérskeho folkloristu. Nešla som, vedela som, kde sú moje limity výrazovej tanečnice s lenivými nohami, ale polichotilo mi to. 

V tom čase bola Lúčnica skutočnou avantgardou slovenského folklóru, ukazovala ostatným súborom smer, akým sa dá ľudový tanec spracovať do pôsobivej javiskovej formy oslovujúcej súčasného diváka. Vystupovala vtedy s programom, ktorý, čo sa týka choreografickej invencie a práce s pôvodným materiálom, dodnes zostal neprekonaný: Pieseň a práca (1983). 

Názov nie bohviečo, poplatný dobe, ale obsah, ktorý z toho dokázal vytrieskať! Čo číslo, to perla! Ak chcete pochopiť veľkosť Nosáľovho choreografického talentu, ako invenčne dokázal spracovať v podstate nudný a pre javisko veľmi nevďačný tanečný materiál  – karičku, lebo dievčatá sú pri nej takmer celý čas v kruhu zadkom k divákovi, pozrite si tanec Pozdišovskí hrnčiari.  

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite