Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Nosáľ bol zlatník slovenského foklóru

.elena Akácsová .kultúra

Zomrel Štefan Nosáľ, choreograf, ktorý dokázal vybrať zo slovenského folklóru perly, očistiť ich od slamy a vytvoriť unikátne šperky, ktoré sme si s radosťou znárodnili.

Elena Akácsová

„Poď tancovať do Lúčnice,“ povedal mi raz sám veľký Štefan Nosáľ na nejakej folkloristickej zábave, kde som si rozkazovala pred muzikou svoje obľúbené pesničky a cifrovala o dušu spasenú. To bolo v čase, keď tancovať v Lúčnici bolo vrcholným snom každého amatérskeho folkloristu. Nešla som, vedela som, kde sú moje limity výrazovej tanečnice s lenivými nohami, ale polichotilo mi to. 

V tom čase bola Lúčnica skutočnou avantgardou slovenského folklóru, ukazovala ostatným súborom smer, akým sa dá ľudový tanec spracovať do pôsobivej javiskovej formy oslovujúcej súčasného diváka. Vystupovala vtedy s programom, ktorý, čo sa týka choreografickej invencie a práce s pôvodným materiálom, dodnes zostal neprekonaný: Pieseň a práca (1983). 

Názov nie bohviečo, poplatný dobe, ale obsah, ktorý z toho dokázal vytrieskať! Čo číslo, to perla! Ak chcete pochopiť veľkosť Nosáľovho choreografického talentu, ako invenčne dokázal spracovať v podstate nudný a pre javisko veľmi nevďačný tanečný materiál  – karičku, lebo dievčatá sú pri nej takmer celý čas v kruhu zadkom k divákovi, pozrite si tanec Pozdišovskí hrnčiari.  

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite