Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Veľkovýpravný sci-fi slniečkarsky manifest

.juraj Malíček .kultúra .kritika

Luc Besson, ktorý sa z artistného filmára európskeho strihu stal neskôr bohapusto priamočiarym a komerčným tvorcom, nakrútil Valeriana a mesto tisícich planét ako film, ktorý by sám chcel vidieť. Otázkou je, či taký film chcú vidieť aj diváci.

valerian a mesto tisícich planét, opulentný francúzsky príspevok do kinematografického rezervoára dych berúcich vizuálnych spektáklov, by mal byť s rozpočtom nejakých plus-mínus 197 miliónov eur aktuálne najdrahším európskym filmom vôbec. Toto samo osebe vlastne znamená iba toľko, že francúzski, čínski a americkí producenti dali dohromady nemálo peňazí, aby režisér a scenárista Luc Besson mohol nakrútiť fakt drahý film, pričom fascinujúce, nádherné, takým bizarným spôsobom, prekvapivé, ba azda až šialené je na tom to, ako Besson tých takmer dvesto mega minul. 

Veď on ich až hedonisticky rozhádzal, vyslovene vyplytval na to, aby z pozície autora vyrozprával ten najbanálnejší príbeh o láske, zodpovednosti a odpustení, čo síce sú veľké témy, ale natoľko prevarené a frekventované, že už nestoja ani za ten povestný zlámaný groš. Sabotáž? Pokojne, najbližšie dni a týždne ukážu, čo na to diváci, koľko z investícií sa producentom vráti, ale to už je jedno, svetová kinematografia je skutočne bohatšia o jeden výnimočný kúsok. Lebo neviem o tom, že by jestvoval nejaký iný film, v ktorom by zvieratko veľkosti prerastenej krysy, čo vyzerá ako výsledok zakázanej lásky medzi svišťom a aligátorom, kadilo perly. A nie je to žart, ale vlastne veľmi dôležitá súčasť zápletky a vôbec nejde o tú najväčšiu podivnosť, čo sa dá vo Valerianovi vidieť. 

z artového filmára komerčné hovädo

Boli časy, síce dávno, ale boli, na prelome osemdesiatok a deväťdesiatok, keď bol Luc Besson považovaný za veľkého filmára takého toho artistného európskeho typu. Nie hneď Wajda či Visconti, ale taký akože normálny filmový umelec, skoro Wenders, či taký ten Dán, čo rád robí v kine ľudom psychicky zle, akože sa to len volá, viem, Von Trier! 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite