michal Hvorecký nie je na literárnej scéne nováčik, má svojich fanúšikov a má aj svojich odporcov, niekedy priam nenávistných. Počul som o vysokej škole, kde si nadriadení vyžiadali, aby študenti literatúry neskúmali jeho diela, pretože idú proti duchu školy. Nuž, vieme už čosi o tom, ako chutia zakazovaní autori. Bývali časy, keď študovať diela svojich protivníkov patrilo k súčasti rozvíjania schopnosti správne a trefne argumentovať. A dnes si vystačíme s jednoduchým zákazom?
Vráťme sa však k Hvoreckého próze. Trol je príbeh človeka, ktorý začne trolovať... Tá veta by bola pravdivá, keby naozaj išlo o románový príbeh, o silný, dramaticky vystupňovaný, trochu aj zložitý a najmä strhujúci príbeh človeka. Lenže on taký nie je. Po tridsiatich stranách som sa prešiel, dal si pohár vody a pustil som sa opäť do čítania. Zdalo sa mi však, že prešľapujem na mieste – stránky sa míňali, no reč bola stále o tom istom.
„Veľa sa dozvieme o trolovaní, ale neprenikli sme do vnútorného sveta trola.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.