ak sa pozrieme na príbeh Grateful Dead, skutočne vidíme dlhý a podivný príbeh jednej partie zo San Francisca, ktorá začínala ako partia slobodomyseľných hipíkov a dnes ju v USA považujú za národnú inštitúciu. Dokument sa snaží opísať fenomén Grateful Dead, zahŕňajúci hudbu, ale aj celú kultúrnu scénu, ktorá sa okolo nich vytvorila.
večierky drogové
Skupina vznikla v polovici 60. rokov v San Franciscu zo začínajúcich hudobníkov s veľmi rozdielnymi predstavami. Gitarista a spevák Jerry Garcia bol folker, gitarista Bob Weir mladý hipík, Ron „Pigpen“ McKeman kovaný bluesman, basák Phil Lesh avantagardný skladateľ a bubeník Bill Kreutzmann džezman. Neskôr sa k nim pridal ďalší bubeník Mickey Hart, ktorého zas srdce tiahlo k worldmusic. Ich chute boli na papieri rozdielne, no nejakým spôsobom to na pódiu fungovalo. Grateful Dead popreli viaceré zaužívané formulky.
Hovorí sa, že v kapele demokracia nefunguje, v tejto partii bol síce nepísaným lídrom famózny inštrumentalista Jerry Garcia, no podľa zvuku kapely, kde sa jednotlivé nástroje slobodne prepletajú, je zrejmé, že všetci členovia mali voľnú ruku. Neviedlo to k anarchii, ale k unikátnosti a originalite. Aj s drogami to bolo inak. Omamné látky kapelu zničia, no v prípade Grateful Dead zohrali kľúčovú úlohu. V druhej polovici 60. rokov boli súčasťou legálneho experimentu, ktorým americká vláda testovala na ľuďoch účinky LSD. Dovtedy zneli ako každá druhá beatová kapela zo San Francisca, no pôsobením psychedelickej drogy sa ich piesne začali predlžovať a oslobodzovali sa od pevných štruktúr.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.