Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zelená Pošta na vinyle

.peter Bálik .kultúra

Legendárny album dvojice Marián Varga a Pavol Hammel vyšiel konečne v reedícii na vinyle. Tu je jeho celý príbeh.

Zelená Pošta na vinyle Tibor Borský Pavol Hammel a Marián Varga počas fotenia k obalu albumu Zelená pošta.

vinylový život sa konečne prebudil aj na Slovensku. Na jar vyšiel na LP debutový album Deža Ursinyho a nedávno aj legendárne Korvengencie od Collegium Musicum. Teraz k nim pribudol ďalší dôležitý kus slovenskej rockovej histórie. Je ním vinyl Zelená pošta, pod ktorým je podpísaná dvojica Marián Varga a Pavol Hammel. Keď sme pred niekoľkými rokmi s Jurajom Kušnierikom robili s Mariánom Vargom rozhovor, ktorý sa viazal k odohratiu celého albumu na festivale Konvergencie, dozvedeli sme sa viacero zaujímavých informácií. O tom, ako tento fantastický kus hudby začal vznikať v hlavách Vargu a Peteraja na kúpalisku v Petržalke, o tom ako Marián nakoniec presadil Hammela za speváka všetkých piesní, o Smutnej rannej električke básnika Miroslava Válka, ktorý držal nad Vargom ochrannú ruku, ako aj o pozadí vzniku obalu, ktorého hlavnou hviezdou bol neposlušný kôň. 

letný album

Po vydaní výpravných Konvergencií, ktoré z Vargu a Collegium Musicum spravili v tom čase jednu z najväčších hviezd československej popmusic,  sa legendárny hudobník, našťastie, nepustil  do ďalšieho veľkého celku, ale vrátil sa k obyčajným  pesničkám.  V zálohe mu ich zostalo pár, ktoré sa nezmestili na debutový album  Prúdov  Zvonky zvoňte, zvyšok vznikol za dva týždne počas  spoločných výletov s textárom Kamilom Peterajom. V rozhovore s .týždňom u neho doma v dedine Čierna Voda, kde býva,  Marián Varga spomína,  že v tom čase prežíval on a jeho kapela asi  najlepšie obdobie celej svojej kariéry, čo sa prejavilo aj na výsledku Zelenej  pošty,  najslnečnejšieho a najbezstarostnejšieho albumu  v jeho bohatej  diskografii.   

„Zelená pošta je taká moja óda na radosť.“

„Bola to zlatá éra, nielen  pre mňa, ale aj pre skupinu. S  Kamilom Peterajom sme boli výborní  kamaráti a chodili sme sa kúpať na lido v  Petržalke, ktorá ešte vtedy bola dedinou. Všade naokolo bola zeleň, nie ako teraz.  Vždy večer, keď som sa vrátil domov, zložil som pesničku.  Bol som očarený  Bratislavou. Zelená pošta je taká moja óda na radosť,“ spomína Marián Varga,  ktorý v knihe Petra Uličného  O cestách, ktoré nevedú do Ríma označil Zelenú  poštu za  svoj „letný album", pričom predchádzajúce Konvergencie  sú podľa neho „zimným“ albumom. 

Všetky piesne na Zelenej pošte nakoniec  naspieval Pavol Hammel, Vargov bývalý kolega z Prúdov. Dnes  sa javí táto voľba ako  logická, no vtedy bol medzi vytypovanými  vokalistami až na poslednom mieste. Keď  všetky snahy o objavenie  nového hlasu padli (o spev sa napríklad neúspešne pokúšali  aj Kamil Peteraj s Fedorom Frešom), Marián sa obrátil na Hammela,  aj keď jeho spoluhráči z Collegium Musicum o tom nechceli ani počuť,  pretože vtedy boli s ním na smrť pohádaní. „Podľa mňa ho nechceli preto, lebo na neho žiarlili, že bol slávny. Skúšali sme všetkých možných vrátane Žbirku, ale ja som si nakoniec  presadil Hammela. Ale nechcem sa k tomu viac vyjadrovať, pretože, vždy, keď niečo poviem, tak sa niekto urazí,“ vysvetľuje s úsmevom Varga.

Collegium Musicum počas skúšok k albumu, ktorý prvý krát odznel na festivale Konvergencie v roku 2012.Boris NémethCollegium Musicum počas skúšok k albumu, ktorý prvý krát odznel na festivale Konvergencie v roku 2012.

Album nesie názov  Marián Varga, Pavol  Hammel: Zelená pošta, no pokojne by pod ním mohla byť podpísaná celá skupina  Collegium Musicum (Varga, Frešo, Hájek). Na gitare si v niekoľkých piesňach zahral Rasťo Vacho a v dvoch skladbách vystrihol sólo pražský gitarista  Radim Hladík. Samo nahrávanie trvalo dva týždne, no podľa  Vargu nebolo jednoduché,  pretože jednotlivé piesne obsahovali  sláčikové a dychové aranžmány, ktoré sa museli nahrávať  postupne. Marián Varga, s ktorým sme sa rozprávali krátko pred skúškami na premiérové koncerty Pošty, vyjadril obavu, že  niektoré veci z albumu sa naživo zahrať ani nedajú, napríklad sláčiky nahradí na koncertoch syntetizátor (hrať na ňom  bude Peter Preložník). „Bojím sa, aby to neznelo ako paródia na originál. Už dávnejšie som zistil, že akustický klavír a synťáky sa k  sebe nehodia. Klavír je založený na malých  falošnostiach a disharmonických  tónoch, naproti tomu synťák  je až príliš pekný,“ hovorí hudobník. 

válkova električka

Zelenú  poštu otvára inštrumentálka Domáca úloha, ktorú napísal  ešte ako pätnásťročný v rámci štúdia na bratislavskom  konzervatóriu. Na album ju  zaradil viac-menej z recesie. Nasleduje  nádherná skladba Z ďatelín, ktorá mu  zostala ešte z čias  Prúdov, a je to na nej cítiť, má taký bezstarostný,  sixtiesácky  nádych. Po pesničke Tenis prichádza ďalší vrchol v podobe Smutnej  rannej električky, ďalšej odloženej piesne zo Zvonkov.  Slová k legendárnej  pesničke Varga našiel v básnickej zbierke  Miroslava Válka Dotyky, ktorý v čase, keď pieseň vznikla, ešte nebol slovenským  ministrom kultúry.  

„Ja som ho oslovoval pán minister a on mňa pán Varga. Slovo súdruh nepadlo ani raz.“

„Okrem Smutnej rannej električky som zhudobnil aj viac Válkových básní, ale tie piesne sa nezachovali.  Asi neboli také dobré. Pieseň Z ďatelín pôvodne vznikla na text Milana Rúfusa, ale potom ju Kamil Peteraj pretextoval. Dokonca chcel pretextovať aj  Smutnú rannú električku, ale odmietol som to. Text tej piesne je velmi  dôležitý,“  spomína Varga na Válka, ktorý bol úžasný básnik,  ale zároveň aj normalizačný  komunistický politik. 

„Myslím,  že treba oddeliť Válka politika od Válka básnika,“ vysvetľuje  hudobník, ktorý priznáva, že Válek ako minister kultúry držal nad ním ochrannú ruku, aj keď sa pohyboval na pomedzí oficiálnej a neoficiálnej scény. Dokonca žehlil aj jeho „prúsery“. Keď dostal dištanc, stačil jeden Válkov telefonát. Varga spomína, že mu aj radil, aby radšej pil doma, že po meste chodia reči, že chodil opitý. „Odpovedal som mu, že pijem doma, ale potom idem von,“ smeje sa Varga, ktorý zároveň dodáva, že medzi nimi vládla starosvetská úcta. „Ja som ho oslovoval pán minister a on mňa pán Varga. Slovo súdruh nepadlo ani raz. Bol som za ním, že či môžem zhudobniť jeho báseň a on odpovedal, že mu bude cťou. Ale bol to zvláštny človek, to treba povedať.  Myslím, že bol najinteligentnejším politikom medzi komunistami a v prostredí neustálych intríg a komplotov sa vedel dobre pohybovať.“

Album pokračuje Krajinou bielych dievčat,  jedinou Hammelovou piesňou na albume, ktorú  chcel Varga pôvodne  vyhodiť, pretože sa mu nepáčila. Ich spolupráca však svieti  na začiatku druhej strany Zelenej pošty. Páví ples napísali  spoločne na text  Borisa Filana, ktorý sa dostal na Zelenú poštu  po tom, čo Peteraj túto pieseň  odmietol otextovať. „Vraj on  čardáše textovať nebude,“ dodáva Varga s tým, že  Peteraj  tú skladbu vôbec nepochopil, a tak zavolal Filanovi. Ten sa nakoniec  slovami podieľal aj na ďalších dvoch nasledujúcich skladbách  Cesty bláznov a  Nechtiac, pre ktorú Vargovi poslúžil motív z Händelovho  Koncertu č. 5 pre organ a  sláčikový orchester. Po prekrásnych  Slnečniciach sa album končí viacrozmernou  skladbou Pošta, zloženou  z viacerých častí vedúcich do finále, na spôsob neskorých  albumov od The Beatles, Small Faces alebo The Kinks zo šestdesiatych  rokov. Atmosféru Zelenej pošty nádherne dokresľuje obal fotografa  a dizajnéra  Tibora Borského a režiséra Juraja Jakubiska s  biliardovým stolom a koňom v pozadí,  s ktorým boli počas fotenia  neďaleko závodnej dráhy v Petržalke veľké problémy. 

„Predná fotografia je veľká náhoda. Mali sme tam koňa, ktorý nechcel pózovať. Navrhol som, aby ho pustili, on si behal a naraz sa mi objavil v hľadáčiku a ja som to cvakol. Vtedy sa tak fotilo. Fotograf si našiel nejaké vyhovujúce prostredie, zobral hudobníka. Prostredie hralo vždy rovnocennú úlohu, lebo dotvára atmosféru. Dnes môžete nafotiť Mariána Vargu a vsunúť ho v počítači pred newyorské mrakodrapy a nikto si nevšimne, že tam nebol. On a Richard Müller boli jedni z mála hudobníkov, ktorí mali cit pre výtvarné umenie. Vedel som, že keď ich budem fotiť, vždy z toho vyjde niečo zaujímavé. Ostatní sú takí, najmä dievčatá, že chcú vyzerať pekne,“ spomínal pre . týždeň Tibor Borský.

Podľa knihy Collegium Musicum od Mariána Jaslovského kôň najprv zožral pomaranč, ktorý mal byť súčasťou fotky, a potom  sa pustil aj do  Vargovej hlavy. Ked ju mal v papuli, Varga kričal na Borského, aby fotil, že z toho bude skvelý obal! Štáb nakoniec  zachraňoval Mariána, nie  obal.

Marián Varga a Pavol Hammel sú podpísaní pod albumom Zelená pošta. Boris NémethMarián Varga a Pavol Hammel sú podpísaní pod albumom Zelená pošta.

koniec  bezstarostnosti

Album Zelená pošta bol jednou z mála „zelených“  vecí, ktoré vytŕčali z vtedajšej normalizacnej šede. Znie, akoby sa ním definitívne skončili bezstarostné šesťdesiate  roky, ako pohľadnica zlatých čias, o ktorých sa vedelo, že sa už nevrátia. Možno to bolo aj preto, že Vargu sa  normalizácia v tom čase  až tak netýkala. „Vtedy sme ešte nepociťovali  normalizačné  tlaky. Tie prišli o dva roky neskôr. V Česku zakázali nezávislých  rockerov an bloc, u nás to bolo miernejšie.“ 

Zelená pošta  odštartovala  spoluprácu Varga-Hammel, vďaka ktorej vzniklo  neskôr viacero cenených albumov ako Na II. programe sna (1976), Všetko je inak (1989) a Labutie piesne (1993),  no dvojici sa  nikdy nepodarilo dosiahnuť vzácnu celistvosť Zelenej pošty,  ktorá dodnes znie, akoby išlo o klasický konceptuálny album. Pritom v čase vzniku mal Varga iba 25 rokov. Zelená pošta znie ako starší brat Zvonkov.  Je zrelšia, vyváženejšia a zvukovo nápaditejšia ako skvelý debut Prúdov, ktorý sa aj dnes javí ako kolekcia pesničiek.  Paradoxne, s  výnimkou Smutnej rannej električky, ktorá  je pevnou súčasťou repertoáru  comebackových Prúdov a inštrumentálnej  verzie piesní Z ďatelín a Nechtiac, ani jedna zo  zostávajúcich  skladieb neodznela naživo. A tak mala na festivale  Konvergencie 2012 po štyridsiatich rokoch od vzniku Zelená pošta živú premiéru. Tento týždeň po dlhých rokoch vyšli konečne na vinyle  v Opuse v kooperácii s Pavian Records.   

 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite