v prípade veselého švédskeho filmu Muž menom Ove je dobré začať od Adama. Teda od rovnomennej knižnej predlohy, podľa ktorej bol nakrútený. Napísal ju novinár a spisovateľ Fredrik Backman, roztočil ňou svoju bestsellerovú literárnu kariéru a preklady do desiatok cudzích jazykov. V slovenčine mu, zatiaľ, vyšli tri knihy. Okrem Oveho aj Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa, príbeh sedemročnej Elsy, ktorej najlepšou priateľkou je sedemdesiatsedemročná babička výmyselníčka. Keď sa úžasná starká dozvie, že onedlho umrie na rakovinu, napíše niekoľko listov pre susedov. Z Elsy sa stáva poštárka. Poštári, ako dobre vieme, všeličo nezvyčajné na svojich listonosných pochôdzkach zažívajú... A ešte román Tu žila Britt-Marie o šesťdesiattriročnej žene, ktorá sa po štyroch dekádach vyzlieka zo zväzku manželského a hľadá si nový priestor pre život. Nachádza ho v zabudnutej ošumelej dedine Borgu, kde tamojšie mládežnícke futbalové mužstvo úpenlivo hľadá trénera. Prípadne trénerku. Tematické dráhy sú určené – vzťahy medzi generáciami, staroba, schopnosť pomáhať, odhodlanie prekročiť svoje rubikony a začať odznova, láska, obrazotvornosť verzus pravidlá, tolerancia k inakosti. (Súčasná severská beletria sa do seniorstva pustila vskutku húževnato a nesmierne milo a s úsmevom; napríklad v tvorbe Arta Paasilinna, Minny Lindgren, Cathariny Ingelman-Sundberg, Jonasa Jonassona.)
„Počul som, že Fredrik Backman je podobne nevrlý ako Ove z jeho románu a trochu som sa ho preto obával,“ rozpráva filmový režisér Hannes Holm, „Keď sme sa stretli, povedal mi iba, že o filmovaní nič nevie, nech napíšem scenár a pošlem mu ho.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.