príbeh Deža Ursinyho sa najviac zrkadlí v jeho albumoch. Každý jeho krok bol posunom vpred a platí to pre jeho raný hudobný vývoj. Ursínyho skupina Beatmen vychádzala z The Beatles. V polovici šesťdesiatych rokov sa zvuk kapiel začal meniť. Od láskavých popevkov prechádzali k náročnejším a zaujímavejším kompozíciám. Na tento trend Ursiny zareagoval založením tria Soulmen, ktoré sa napriek úspechu na bítovom festivale v Prahe rozpadlo. Spevák a gitarista sa ducha kapely snažil oživiť zostavením The New Soulmen s Jánom Lehotským za klávesami. Kapela síce fungovala skoro rok, ale nemala jediný koncert.
hudba pre náročného
Koncom šesťdesiatych rokov sa scéna opäť posunula ďalej. Časť hudobníkov sa vracala ku koreňom, iní šli ďalej a snažili sa povýšiť rockovú hudbu na umenie. Táto snaha vyústila do vzniku artrocku. Aj pre mnohých českých a slovenských hudobníkov bol tento posun logickým krokom v ich kariérach. Platilo to o Blue Effecte Radima Hladíka alebo o Flamengu s Vladimírom Mišíkom.
Z našej scény sa podobnou cestou vybral Marián Varga a nakoniec aj Dežo Ursiny. Po rozpade nových Soulmenov začal dávať dohromady novú skupinu. Za bicie si sadol Vlado Mallý, na basu hral Marcel Daniš a klávesové nástroje obsluhoval mladý Jaro Filip. Dežo ho najprv nebral vážne, ani ho nepovažoval za extra dobrého hudobníka a už vôbec nemohol tušiť, že s ním vydrží spolupracovať až do svojej smrti.
Kapela dala dohromady hodinový repertoár. Dežo si v tom čase na slovenčinu ešte netrúfal, stále bol presvedčený, že bigbít sa má spievať po anglicky, a tak oslovil Juraja Lihosita, aby mu napísal zopár anglických textov. Málokto vie, že mu prvé texty písala jeho mama, učiteľka angličtiny. Aby z toho nebol trapas, že rockerovi píše texty mama, bolo to dlhé roky neverejným tajomstvom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.