Máme folklór v DNA?

.peter Bálik .elena Akácsová .kultúra

Frontman Bandy, našej najúspešnejšej kapely v zahraničných rebríčkoch, Samo Smetana, zasadol do poroty televíznej šou Zem spieva. A tak sme sa s ním rozprávali nielen o jeho životnej ceste, ale aj o slovenskom folklóre, jeho mieste v našej kultúre, médiách, v súkromnom živote i v politike.

Máme folklór v DNA? BORIS NÉMETH Samo Smetana účinkuje v zoskupení Trojka Zuzany Homolovej a je huslistom, spevákom a mandolinistom worldmusicovej skupiny Banda, s ktorou vydali dva albumy Jedna a hraBanda.

pochádzaš z muzikantskej rodiny?

Áno. Mama spievala, otec zbieral ľudové pesničky a ako študent si privyrábal na živobytie v tanečno-džezovej kapele. Neskôr hrával aj ľudovú muziku so svojimi švagrami, ktorí odohrali tisíc svadieb na myjavských kopaniciach. U nás sa hudba – ľudová aj populárna – naozaj pestovala, muzicírovalo sa všade.

ale ty si sa na Myjave nenarodil.

Nie. Ja som sa narodil a žil prvé štyri roky v Prahe. Otec tam dostal miesto na Pražských jatkách, keď už konečne skončil veterinu v Brne, lebo predtým ho z nej dvakrát vyhodili, zakaždým z iných dôvodov.

akých?

Môj starý otec vlastnil veľkostatok, a to sa s otcom tiahlo. Najprv ho vyhodili pre buržoázny pôvod. O štyri roky neskôr, krátko pred štátnicou, ho vyhodili znovu, keď mu emigrovala sestra. Babička bola Češka, dedo bol Slovák z Myjavy. Jej otec, pradedko Mašata, bol poslancom za Agrárnu stranu za Rakúsko-Uhorska aj v prvorepublikovom parlamente. Po puči v roku 1948 im zobrali celý majetok, ale v najmenšom byte našej vily na Vinohradoch sme mohli ostať bývať.

ako otec znášal tlak režimu?

Na rozdiel od starého otca dobre. Nezatrpkol, aj vďaka muzike to dokázal prekonať. Veľa odborne publikoval, ale venoval sa aj zbieraniu myjavských ľudových piesní, najviac si ich zapísal od svojho svokra Jána Švancaru, výborného speváka a tanečníka. V roku 1979 pripravil do tlače svoju zbierku ľudových piesní Na Mijave na rínečku, ale jej vydania sa už nedožil. Minulý rok sme ju s etnomuzikológom Petrom Obuchom vydali v reedícii. Súčasťou je aj CD s pesničkami, ktoré sme s Bandou nahrali v štýle starých myjavských muzík.

vravíš, že otec hrával na myjavských svadbách, čo sa tam vtedy hrávalo?

Muzikanti museli vedieť všetky vrstvy regionálneho tradičného repertoáru, staršie starobabské, verbunky, čardáše, ale tiež novodobejšie – valčíky a polky a pre mladých tangá a novodobé šlágre. Na svadbách otec hrával na harmonike, ale s tou spomínanou študentskou kapelou hral na trombóne.

a ty prečo nehráš na trombóne?

Ja som bol hrozne talentovaný, dali ma rovno na husle. (Smiech.)

bol si od malička rozhodnutý, že sa budeš venovať len hudbe?

Chodil som aj na futbal. To už sme bývali v Bratislave. Trénoval som v žiackom oddieli Slovana, no keď mi tréner po jednej zbabranej prihrávke vynadal, otec si ma posadil na lavičku, vraj aby som sa rozhodol pre futbal alebo husle. No a ja, že husle. A dobre som spravil. Veď mám krátke nohy, ako by som mohol byť futbalistom? Tak som musel cvičiť a chlapci zatiaľ hrali na dvore fucig. Ale bavilo ma to. Otec bol richtárom Kruhu Myjavcov žijúcich v Bratislave, hrával som tam s otcom a s jeho priateľmi už ako trinásťročný.

počúval si aj bigbít?

Samozrejme. Ešte dnes sa strhnem zo sna, keď si spomeniem na to, ako som ako decko doma našiel kazetu, na ktorej boli nahrávky myjavských pesničiek s „dedáčkom“ Švancarom. Nevediac, čo na nej je, odniesol som ju ku kamarátovi, a nahrali sme na ňu rockové kapely. Prvá z nich bola Love Hurts od Nazareth. Odvtedy zakaždým, keď tú skladbu počujem, príde mi zle, lebo si spomeniem, ako som zničil rodinné dedičstvo.

ale modernú hudbu si nehrával?

Ako pätnásťročný som bol súčasťou pokusu o detskú popovú kapelu. Neskôr, keď som už bol na konzervatóriu, sme si s kamošmi založili džezrockovú kapelu Nomi jazz, dokonca sme mali aj jeden koncert vo Véčku. Hrať v ľudovej hudbe nám zakazovali, považovali to za škodlivé kšeftárenie, no a ja som môjho pána profesora Vrteľa vždy vo všetkom poslúchol. Ako konzervatorista som cvičil vážnu hudbu, ale ukazovalo sa, že v klasike až tak nevynikám, mal som problémy s trémou a dokonca aj s hudobnou pamäťou, viac mi išli žánre, kde sa dalo improvizovať.

po konzervatóriu si išiel do Nitry, čo si vyštudoval?

Slovenský jazyk s literatúrou a hudbu. Moja mama má obrovskú zbierku poézie a beletrie, už ako decko som ju počas prokrastinácie v cvičení na husliach celú prečítal. Neskôr sa mi tá slovenčina v rozhlase zišla.

a čo folklórne súbory?

Môj naplno folkloristický život sa začal v Ponitrane, neskôr som vypomáhal v Zobore, po vysokej škole v Gymniku a Ekonóme, kde som aj chvíľu viedol muziku.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite