Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.kniha na víkend: Daždivý deň

.anton Vydra .kultúra

Tú knihu považujem za malý osobný objav. Natrafil som na ňu len náhodou. Bola zastrčená medzi inými titulmi. No skrýva v sebe zaujímavé príbehy.

.kniha na víkend: Daždivý deň Kniha Daždivý deň vykrýva prázdnu dieru a zapĺňa ju veľmi zaujímavým čítaním.

otvorene priznávam svoju neznalosť. Doteraz som o tom portugalskom autorovi nepočul ani slovo. Meno José Maria Eça de Queirós mi nič nehovorilo. A to bez ohľadu na to, že v minulosti od neho u nás vyšlo už niekoľko kníh. Lenže to bolo veľmi dávno a knihy zmizli niekde v tmavých regáloch knižníc a antikvariátov.

Keď som sa však začítal do zbierky piatich Eçových poviedok s názvom Daždivý deň, doľahli na mňa čudné pocity viny za svoje doterajšie ignorantstvo. Eça de Queirós (1845 – 1900) píše svoje príbehy azda trochu staromódne, ale vnáša do nich prvky, ktoré prekvapia.

Pre Eçove príbehy je typický náhly zvrat v toku udalostí. Napríklad z vyhlásenej svätice sa stane žena celkom opačných kvalít; z muža Jacinta, ktorý žil v nadbytku toho, čo mu ponúkala civilizácia, je zas razom človek, ktorý sa rozhodol žiť na vidieku.

„Vzniklo tu opäť niečo, čo vykrýva zízajúcu prázdnu dieru a zapĺňa ju veľmi zaujímavým čítaním.“

Zaiste, takéto náhle zvraty nie sú v literatúre ničím novým, no v Eçových poviedkach vstupujú do hry predsa len zvláštne a v čitateľovi zanechávajú silný dojem. Spomínaný Jacinto žije síce najskôr obklopený všemožnými technologickými vynálezmi, no život okolo ho príšerne otravuje a nudí. Keď sa ocitne na vidieku bez všetkých civilizačných výdobytkov, je najprv zdesený a otrasený, no postupne objavuje nový, jednoduchý, tichý svet a na konci je z neho ten, koho opustila nuda.

Najsilnejším textom však pre mňa bola poviedka Dokonalosť. Hovorí o Odyseovi a bohyni Kalypso. Spokojne si nažívajú v božskom, rajskom tichu ostrova, ďaleko od ľudských trápení, ďaleko od smrteľnej Odyseovej ženy Penelopy a jeho syna Telemacha. Odyseovi nič nechýba. Má všetko: jedlo, nádhernú bohyňu pri sebe, celú jej dokonalosť, krásu, lásku a starostlivosť. Ale Eça o ňom napíše, že ostal iba mužom bez túžby, zatiaľ čo Kalypso po ňom až priveľmi túži.

Odyseus vyhľadáva na rajskom ostrove miesta, kde osamelo sedí a smúti za dávnymi dobrodružstvami. Dokonalosť ostrova mu prekáža, láka ho smrteľnosť, zápasy s božstvami a živlami, ťahá ho to k jeho smrteľným blízkym, „umieral túžbou po smrti“.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite