názov výstavy dizajnu z obdobia socializmu je provokatívny. Čo ste chceli tou farebnou šeďou povedať?
Napriek tomu, že bola šedivá doba, robil sa aj farebný dizajn. Tento názov vyvolal vlnu emócií u mojich ľavicových kamarátov, ktorí mi povedali, že aká „šedivá“ doba? A rovnako aj u mojich pravicových kamarátov, ktorí mi povedali: aký „farebný“ dizajn? Dostal som sa do nemilosti takmer u všetkých, no napriek tomu je to geniálny názov.
prečo ste porovnávali práve dizajn v socialistickom Československu a Nemeckej demokratickej republike?
Pôvodne som chcel robiť výstavu s názvom Ostblok, kde by sme vystavovali dizajn zo všetkých socialistických krajín, ktoré susedili s Československom. Ale ukázalo sa to ako problém. Tak sme si vybrali NDR, pretože východné Nemecko malo podobnú situáciu „farebnej šedi“ a snahu o sebestačnosť výroby. Politicky to tam bolo ešte šedivšie ako u nás, ale hospodársky v niektorých veciach voľnejšie. Ľudia mohli v určitých odvetviach súkromne podnikať. Napríklad konštruktér Hans Melkus fungoval ako samostatný podnikateľ, mal svoju výrobu športových automobilov, dnes významných pre svetové dejiny dizajnu. A tretí dôvod bol, že sme často chodili do Berlína aj kvôli Bauhausu a Škole umeleckých remesiel, čo je náš primárny výskum v Múzeu dizajnu. Nemcom sme najprv nepripadali zaujímaví. Poznali od nás len nejaké sklo, keramiku, Škodu a Jawu.
my si zas NDR spájame najmä s trabantmi a dederónkami.
Áno, nám sa zdal dizajn východného Nemecka rovnako nezaujímavý. Ale oni sa ohradili, že mali aj úžasné veci a že v rámci RVHP mali najlepší dizajn. Ja som oponoval, že najlepšie v tom bolo Československo – dokázalo to napríklad na Svetovej výstave v Bruseli v roku 1958. Tak sme si povedali, že urobíme porovnávaciu výstavu ČSSR a NDR dizajnu.
vybrali ste si šesťdesiate a sedemdesiate roky. Prečo?
Aby sme mali pestrejší výber. A na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov prišli do módy hranaté veci, čo je z hľadiska formy veľmi zaujímavé.
vy tvrdíte, že aj v 60. a 70. rokoch sa v ČSSR a v NDR robil dobrý dizajn? Nejako sa nám to nechce veriť.
Áno, robil sa aj perfektný dizajn. Obe dekády boli veľmi odlišné. Bruselský štýl rezonoval ešte v šesťdesiatych rokoch a postupne sa menil v rokoch sedemdesiatych.
po vojne československý priemysel dokázal nejaký čas držať so svetom krok, čo sa ukázalo ešte na Expo v Bruseli. Potom to už išlo dolu. Prečo?
Dizajn je v niektorých odvetviach slúžkou konzumu. Je to jeho prirodzená vlastnosť. Je to zbraň pre konkurencieschopnosť a potrebuje voľný trh. Plánované, centrálne riadené hospodárstvo malo preto negatívne dopady na kvalitu dizajnu. Bolo tu aj vzájomné hospodárske embargo medzi Západom a Východom a my sme už v 70. rokoch ťahali za kratší koniec. Je však úžasné, aké veci vedeli napriek tomu navrhnúť dizajnéri a konštruktéri. So zavádzaním do výroby bol však už problém. Chýbali financie a vôľa zhora. Ale aj vtedy sa u nás ešte dali nájsť veci s unikátnym dizajnom.
no to už boli len výnimky. Alebo nerealizované modely a prototypy.
Áno, dizajn ani technológie nedokázali držať krok so Západom. Napríklad vo vývoji polovodičov sme boli svetová špička. Keď žiadali peniaze na ďalší výskum, niekto vysokopostavený vtedy povedal: „My nepotrebujeme polovodiče, my si počkáme na celovodiče.“ A nedostali nič. Ľudia v Československu po vojne s nadšením budovali krajinu, nápady, vynálezy, patenty, to všetko ešte fungovalo. No so silnejúcim ideologickým tlakom sa dizajn presunul od bežných ľudí k výkladom. Na svetovej výstave Expo Brusel v roku 1958 získalo Československo Zlatú hviezdu a ďalších 13 ocenení. Ocenili nás za najlepší pavilón a veľkú cenu získal Zemanov film Vynález skazy. Ale mnoho vecí z priemyselného dizajnu už ukazovalo skôr vízie ako realitu. Ukázal sa potenciál, ale hospodársky to už nebolo podchytené.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.