v americkom meste Rutherford v štáte New Jersey žil jeden doktor. Volal sa William Carlos Williams. Bol to vážený pediater, ktorý priviedol na svet viac ako dve tisícky detí, no väčšina jeho pacientov a klientov nemala tušenie, že je aj básnikom. Syn anglického prisťahovalca a Portoričanky napísal viac ako päťdesiat kníh – básnických zbierok, poviedok a noviel, no jeho meno je v našich končinách málo známe, pritom dnes patrí medzi najdôležitejších amerických básnikov dvadsiateho storočia.
poézia pre psy a mačky
Hovorí sa, že jeho poéziu dokážu čítať aj psy a mačky, pretože písal obyčajným jazykom bežného Američana. Williams bol pôvodne súčasťou hnutia imaginistov, ale keď videl, že tento prúd je príliš napojený na európsku kultúru, začal experimentovať s novými technikami a vymyslel americký poetický jazyk bez nadbytočných literárnych manierov. Vychádzal z každodenných situácií a životov obyčajných ľudí, tak ako to robila nastupujúca generácia bítnikov. Williams svoj manifest vyjadril vo verši z básne A Sort Of Song – „No ideas but in things“ (Druh piesne. Nie predstavy, ale veci samy).
A Sort of Song bol súčasťou cyklu básní Paterson, ktorým básnik vzdal hold rovnomennému susedného mestu ležiacemu kúsok od Rutherfordu. Päťdielna séria vyšla v rokoch 1946 až 1958. Pre Williamsa bol tento cyklus básní tým, čím pre Jamesa Joyca jeho Ulysses, v ktorom írsky spisovateľ zvečnil milovaný Dublin. Paterson je jedno z najstarších priemyslových miest v Amerike, ktoré sa kedysi chválilo textilnými závodmi a krásnou prírodnou scenériou. Dnes má približne 150-tisíc obyvateľov a je známe etnickou rozmanitosťou, žijú tu Hispánci, Afroameričania aj Európania. A je tu silno zastúpená aj muslimská menšina. Williams zomrel v roku 1963 vo veku 79 rokov po sérii infarktov doma v Rutherforde. V tom istom roku mu posmrtne udelili Pulitzerovu cenu.
punker a básnik
Práve Williams bol dôvodom, prečo sa do tohto mesta približne pred dvadsiatimi rokmi vybral newyorský režisér Jim Jarmusch. Chcel na vlastné oči vidieť mesto, ktoré inšpirovalo jeho obľúbeného básnika. Možno už vtedy sa začala písať história jeho filmu Paterson, ktorý je teraz v slovenských kinách. V čase návštevy mesta tento filmár požíval status kultového režiséra amerického nezávislého filmu, no Jarmusch chcel byť pôvodne básnikom. Poézii sa venoval už od pubertálnych čias. Vyrastal v Akrone, Ohiu, kde sa v podstate nič nedialo a chcel odtiaľ čo najskôr vypadnúť. Knihy boli pre neho únikom zo sivého nudného života.
„Na prvý pohľad je to človek milión, no iba jeho žena vie, že píše básne.“
V trinástich objavil Rimbauda, Burroughsa a Baudelaira a neskôr narazil na Walta Whitmana a Williama Carlosa Williamsa. Neskôr študoval poéziu na newyorskej Kolumbijskej univerzite, ale básnikom sa nakoniec nestal. Jeho cestu k filmu ešte skomplikoval fakt, že mal aj hudobné ambície. To, že v jeho snímkach vystupujú aj známi hudobníci a hudba je pevnou súčasťou jeho filmov, prezrádza jeho dávne ambície presadiť sa ako rockový hudobník. V druhej polovici 70. rokov patril Jarmusch do úzkej skupiny ľudí, ktorá sa motala okolo rockového klubu CBGB, patril tam aj Ramones, Blondie alebo Talking Heads. Jarmusch sa teda počíta k punkovej generácii vyrastajúcej na Velvet Undergroud, Iggy Popovi a MC5.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.