Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Deti a hrôzyplné dejiny

.anton Vydra .kultúra

Skončil sa školský rok. A my si, paradoxne, berieme do rúk historické knihy pre deti. Pomáhajú deťom lepšie rozumieť dejinným udalostiam, alebo priveľmi zjednodušujú?

Deti a hrôzyplné dejiny Juliána Chomová/JulianaChomova.tumblr.com

v detskom oddelení v knižnici vyťahujem z regálu knihu, v ktorej čítam, že „ak nebudeme mať dobrú dejinnú pamäť, nikdy nevznikne dobrá Európa“. Tie slová patria slávnemu francúzskemu historikovi Jacquesovi Le Goffovi. Jeho kniha je z roku 1996 a má názov Európske dejiny pre deti. Veľký historik napísal knihu pre malé deti. Je o tom, ako vznikala Európa, čo ju vystihuje a čím všetkým si prešla. Le Goff v nej nabáda mladých čitateľov k tomu, aby vnímali zjednotenú Európu ako záruku stability a na konci si preto dovolí aj niekoľko hodnotiacich súdov navyše: „Európa sa nesmie uzatvárať sama do seba a odmietať cudzie vplyvy. Na druhej strane by možno nemala do takej miery podliehať napríklad americkému alebo japonskému spôsobu života. Európa by mala mierumilovne obhajovať svoje tradície a životný štýl.“

Podobne napísal iný slávny historik a teoretik umenia Ernst Gombrich knihu Stručné dejiny sveta pre mladých čitateľov. Tá sa opakovane v rôznych vydaniach objavuje na pultoch kníhkupectiev, a to pôvodná verzia vyšla ešte v roku 1936. Otázne však je, či tých 320 strán nie je pre mladého čitateľa naozaj priveľa v prípade knihy, ktorú treba čítať ako celok, ak nechcete stratiť niť. No Gombrich je známy tým, že košaté dejiny podriaďuje postupne a hladko sa odvíjajúcemu príbehu. Niekedy azda až príliš. Isteže, faktické dejiny sa nikdy neodvíjajú takto pekne, no pri popularizácii je to dôležitý prvok rozprávania.

Ukážka z komiksovej knihy Šlabikár päťmestia, ktorú vytvorili spisovateľ Erik Groch a ilustrátorka Juliána Chomová.Juliána Chomová/JulianaChomova.tumblr.comUkážka z komiksovej knihy Šlabikár päťmestia, ktorú vytvorili spisovateľ Erik Groch a ilustrátorka Juliána Chomová.

A do tretice spomeniem Umberta Eca, ktorý spolu s ilustrátorom Eugeniom Carmim napísal pre deti hneď tri knihy: Bomba a generál (1966), v ktorej veľmi vtipne a sviežo reagoval na „studenú vojnu“. Je to rozprávka o atómoch, ktoré už viac nechceli ničiť svet, a preto vyšli z bômb generála a ukryli sa pred ním v pivnici. Keď potom generál rozpútal svoju „vojničku“, zhodil na mestá prázdne bomby, čo nevybuchli, a tak si z nich ľudia spravili kvetináče. Potom sú to Traja kozmonauti (tiež z roku 1966), kde odkazuje na „vesmírne preteky“ v dobýjaní vesmíru medzi Sovietskym zväzom, USA a Čínou, no takisto je to kniha o predsudkoch, ktoré v sebe živíme voči tomu, čo je cudzie. A jeho tretia detská kniha Gnómovia z GNU (1992) sa venuje ekologickej problematike. Ecov slovenský prekladateľ Stanislav Vallo všetky tri preložil, no jeho preklady stále čakajú na vydavateľa, ktorý by bol ochotný investovať do tohto náročnejšieho, no nepochybne zaujímavého kultúrneho počinu.

To je výber troch veľkých svetových autorov, ktorí sa popri teoretickej práci venovali aj písaniu pre deti. Ako sa o dejinách dozvedajú deti u nás?

a ide tu vôbec o dejiny?

Ak si odmyslíme všetky tie pestrofarebné encyklopédie a atlasy a ak nebudeme brať do úvahy učebnice dejepisu, tak medzi výraznejšie pokusy, ako deťom sprostredkovať históriu, možno zaradiť len niekoľko kníh od slovenských autorov.

„Je ľahšie schovať sa za intelektuálny slang; odborná terminológia vie zastrieť prázdnotu obsahu. Ale v písaní pre deti musíte destilovať, destilovať a destilovať. Potom sa ukáže, či vám zostala esencia.“

Predovšetkým sú to tri knihy Róberta Beutelhausera a jedna od Kataríny Škorupovej v edícii „Naše hrôzyplné dejiny“, ktoré vychádzajú v Slovarte. Všetky s vtipnými ilustráciami Kataríny Slaninkovej. Róbert Beutelhauser je učiteľ slovenčiny a dejepisu na gymnáziu a aktívne sa angažuje aj v Iniciatíve slovenských učiteľov. Po knihách Barbarskí Slovania, Od porážky k porážke a Turci, Habsburgovci a iné pohromy pripravuje ďalšiu knihu o národnom obrodení, pretože ho fascinuje, že štúrovci mali okolo dvadsiatky, keď vášnivo rozoberali národné otázky a zakrátko nato stáli títo mladí muži pri kodifikácii slovenského jazyka.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite